Zmysel prípovede znamenia Barana

Baran je prvé svetlé znamenie, obraz prieraznosti jarného svetla, ktoré zatláča temnotu - ako baran odstrkujúcu hlavou svojho protivíka. Svetlo má však dvojakú podobu. Navonok utvára priestor (odtiaľ príslušnosť Barana k fyzickému krížu Boha Otca), smerom dovnútra sa mení vo svetlo myšlienkového vedomia - preto jeho vzťah k idelismu, názoru o nosnej sile myslenia vo svete. V postave človeka sa preto zrkadlí Baran v hlave, najmä v čele, kde sa sústreďuje bdelé myšlienkové vedomie človeka.

Nálada Barana vyjadruje predovšetkým vzrastajúcu pôsobnosť svetla do vonkajšieho priestoru. Jeho činy zvestujú prvé štyri riadky, ktoré majú vôľový charakter. Sú to akési výzvy či prosby k prúdiacemu kozmickému svetlu, z ktorého sféry začala kedysi zostupovať božská bytosť Kristova do nášho vesmíru (preto "Baránok Boží")

ó povstaň, svetelná žiara:
Vonkajšie slnečné svetlo je iba rúchom svetla duchovného, ​​z ktorého pochádza vyššia bytosť človeka, nezrodenéá ani z krvi, ani z vôle tela či z vôle muža, ale z Boha. Toto svetlo má povstať vo vedomí človeka, plne sa inkarnovať, ako sa vonkajšie svetlo zhmotňuje v prírode.

a uchop sa vznikania:
Všetko, čo v prírode rastie, vzniká zo svetla. Všetky hmotné tvary okolo nás sú len rôznymi stupňami zhustenia svetla. Obraz prírody nás však zároveň podnecuje k prosbe o rast a vývoj vnútorného svetla, ak sa nám podarí zažať ho vo vedomí.

zachytávaj síl spriadania:
Sily rastu a života v jarnej prírode, samy svetelného pôvodu, sú svetlom uchopované a organizované. Podobne je úlohou človeka, aby svojím vnútorným svetlom vedomia uchopil podstatu týchto síl - to, čo v prírode vníma svojím fyzickým okom, sú len účinky životných síl, ktoré samy o sebe sú neviditeľné, nadzmyslové. Zároveň teda ide o výstup vedomia do prvej nadzmyslovej sféry, éterickej sféry, v ktorej sa môže stretnúť s Kristom.

vyžiarením prebúdzaj bytie:
Tým, že zo svojho neviditeľného zdroja svetlo vyžaruje navonok, tvorí vonkajšie bytie, ktoré vnímame svojimi zmyslami. V tom sa prejavuje pozitívna stránka Marsu, ktorý je vládcom Barana, plodivej sily, ktorá je vlastne silou tvorivého Slova. Každé tvorenie je zároveň obeťou - odtiaľ obraz baránka ako obetného zvieraťa a Baránka Božieho, ktorý sa obetoval do stvoreného bytia.

odporom získavaj:
Prúdiacemu svetlu sa stavia na odpor svetová temnota. Práve premáhaním odporu však vzniká všetko stvorenie. To naznačujú sily svetla, ktoré v rašiacej rastline prúdia nahor - proti silám tiaže. Podobne aj naše vnútorné svetlo vedomia má prežarovať okolitú temnotu a premáhaním jej odporu získavať nové sily a schopnosti. Bez tohto odporu temnoty by vlastne nebolo vývoja svetla a človeka.

v prúde času sa rozplývaj:
Všekto vznikanie a všetok rast vo svete nie je možný bez svojho protipólu - zanikania, vädnutia, odumieraniak všetkých foriem. Svetlo, ktoré vystupuje z večnosti do vonkajšieho bytia, sa rozplýva v čase. Vstup do sféry času má nutne za následok i výstup z nej, návrat k svetelnému zdroju. To je posolstvo Saturnu - zvestovanie veľkých rytmov vývoja. To si človek musí uvedomiť aj vo vzťahu k svojmu vlastnému svetlu: uchopením vonkajšieho pozemského bytia, vstupom do zákonitosti času sa jeho vedomie rozplýva do zmyslov a do abstraktných myšlienok, na nich závislých. Opätovné sústredenie svetla, jeho návrat ku zdroju je možný len za cenu zániku vonkajších foriem, za cenu smrti. Tento zánik však nie je koncom, ale trvaním, večnosťou podstaty. Preto záverečná zhrňujúca modlitba hovorí:

ó svetelná žiara, zotrvaj.
Tu oslovujeme svetlo v jeho duchovnej podstate, svetlo večné, na rozdiel od všetkých jeho účinkov v prúde času. Ide o božské svetlo Kristovo, z ktorého pochádza vnútorná sila nášho Ja. Svetlo, ktoré nás do tohto sveta stavia vzpriamených, vedomých si večnosti, z ktorej sme zostúpili. A toto vnútorné božské svetlo trvá všetkými procesmi vznikania a zanikania, ktoré slúžia jeho vývoju, ak sú nami správne uchopené.