Ďalšie témy
Eurytmia - viditeľná reč
Pod heslom Eurytmia nájdete v slovníku cuzích slov toto vyjadrenie: slovo gréckeho pôvodu, ženského rodu, znamená: súmernosť, súlad, súhra častí a celku, pravidelnosť, vnútorná symetria, estetické usporiadanie prízvuku a dĺžky v reči, pravidelný pulz, komplex stavieb pôsobiaci asymetricky a harmonicky súčasne, pretože všetky časti celku sú podriadené spoločnému výtvarnému a architektonickému zámeru. Za týmto slovom sa však v súčasnosti skrýva i samostatné slobodné umenie, ktorého vyjadrovacím prostriedkom je celá ľudská postava.
"Cez pohyb končatín človeka prichádza k vyjadreniu toho, čo sa pri hovorenom slove a speve deje v hlasivkách a ich susedných orgánoch. V pohybe v priestore, vo formách a pohyboch skupiny je znázorňované to, čo cez ľudskú myseľ a dušu, žije v hudbe a reči. Takto je eurytmickým pohybovým umením vytvorené niečo, pri vznikaní čoho pôsobili rovnaké impulzy, ako pri vývoji všetkých ostatných umeleckých foriem."
Môžeme povedať, že je to "viditeľná reč a hudba", dušou preniknutý pohyb, ktorý spôsobuje hlboké pochopenie a prežívanie hlásky a tónu. Eurytmista sám ako postava zaniká a jeho telo sa stáva nástrojom vyjadrenia zvuku hlasu a tónu. Pohyb vychádza zvnútra i zvonka, centrum a periféria sú striedajúcimi sa pólmi ich vlastného pohybu. Každá hláska, každý tón má svoj vlastný tvar pohybu a gesta. Umenie eurytmizovania pozostáva z harmonickej transformácie gesta jednej hlásky alebo tónu do druhého. Eurytmia je harmonický pohyb, ktorý pomáha vrátiť telo, dušu i ducha do ich harmonického súzvuku a prepojiť myslenie, cítenie a vôľu. Základy tohto pohybového umenia boli položené v rokoch 1911-1924.
Eurytmiu rozdeľujeme na tónovú a hláskovú. Ľudská reč je nielen prostriedkom na dorozumievanie, ale aj základným tvorivým prejavom nášho Ja. To, čo sa odohráva v hrtane, v jeho okolitých orgánoch a vo vzduchu, keď hovoríme, to sa v eurytmii prenáša na celého človeka. Tvary, ktoré vznikajú z pohybu pri vyslovovaní jednotlivých hlások, ktoré počujeme, sa teda zviditeľňujú. Pohyb sa stáva navyše výrazom a prejavom našej duše. Aby každá jednotlivá hláska správne znela, je k tomu treba celkom špecifických pohybov našich hovoridiel. Ak budeme jednotlivé hlásky vyslovovať a ak sa započúvame do nich, zistíme, že každá z nich má aj svoju vlastnú vnútornú náladu. Samohlásky sú bližšie k nášmu duševnému prežívaniu (u hlásky A počujeme určitú otvorenosť, údiv, u hlásky E určité oddelenie, ohradenie sa atď.
Spoluhlásky tvoríme pomocou jazyka, zubov, pier a poschodia a sú určitým zrkadlením pohybov, s ktorými sa stretávame aj v prírode (v hláske B nájdeme gesto ochraňujúce, obaľujúce, hláska R uvádza do pohybu - roztáča rýchlo a rázne ap. Podobne je možné vyjadriť v eurytmii rytmus básne, jej vnútornú náladu, rým, druhy slov a podobne. Nie je to teda subjektívny ľubovoľný pohyb, ale stvárnenie vychádzajúce zo zákonitostí hudby a reči. Tiež tónová eurytmia zviditeľňuje v gestách to, čo počujeme ako melódiu, rytmus, takt, harmóniu a predovšetkým intervaly. To, čo žije ako skrytý obsah melódie medzi jednotlivými tónmi, sa stáva názorným zážitkom. Hlásková eurytmia sa tak stáva viditeľnou rečou, tónovú eurytmiu môžeme označiť ako viditeľný spev.
Už v r. 1908 sa počas prednášky o Jánovom evanjeliu obrátil Rudolf Steiner na jednu mladú umelkyňu s otázkou: Vedeli by ste to zatancovať? Avšak až o tri roky - 1911 sa s podobnou otázkou obrátila na R. Steinera pani Smith. A tak začali v septembri 1912 R. Steiner a dcéra pani Smithovej - Lory, objavovať nové pohybové umenie. Najprv to boli iba jednoduché cvičenia a iba hlásková eurytmia. V roku 1914 už existovala malá skupinka, ktorá sa so svojimi prácami prezentovala v Londýne. Do práce sa zapojila i manželka R. Steinera - Mária a tak eurytmická práca pokračovala aj počas vojny vo švajčiarskom Dornachu. Vo februári 1919 sa v Zürichu uskutočnilo prvé verejné vystúpenie a potom nasledovali ďalšie v Nemecku, Holandsku, Nórsku, Anglicku.
Založením prvej Waldorfskej školy v Stuttgarte eurytmia získala aj svoje pedagogické uplatnenie. Eurytmické umenie rozširovalo svoju pôsobnosť i do Anglicka, v rokoch 1922-24 sa v Oxforde a ďalších mestách konali vystúpenia a prednášky. Tónová eurytmia mala svoje začiatky v práci pani Hollenbach s deťmi. Najprv sa naučili prvú stupnicu a jednoduché malé piesne. V r. 1920 pridali dur a moll a po úspešnom vystúpení pani Márie Steiner vyhlásila, že "teraz sa to musia naučiť aj jej dámy" a tak sa prvých šesť eurytmistiek začalo učiť. Postupne sa paralelne rozvíjala tónová eurytmia v dvoch skupinách - deti a eurytmistky. Prišli prvé formy od R. Steinera a postupne stále väčšie a komplikovanejšie - diela i formy. V r. 1924 sa uskutočnil kurz tónovej eurytmie. Centrom eurytmického hnutia je Goetheanum, v Dornachu. Na veľkom javisku Goetheana každé dva roky možno zhliadnuť veľkolepé eurytmické predstavenie - neskrátenú verziu Goetheho Fausta. Okrem tohto diela vzniklo za takmer 100 rokov mnoho malých eurytmických dielok ale i veľké symfónie či dramatické diela spisovateľov, básnikov a dramatikov.
Žijeme vo svete, ktorý je utváraný pôsobením protichodných síl. Ideálny stav nie je možný, no všetci túžime po rovnováhe. Akonáhle sa veci a deje príliš vychýlia z rovnováhy, vzniká problém. Ak sa poruší rovnováha medzi výdajom a spotrebou životnej energie, hlásia sa na jednej strane rôzne alergie, na druhej nás môže čakať stav, ktorému psychológovia zvyčajne hovoria "syndróm vyhorenia". Človek stále dáva, až naraz nemá z čoho. Jediné, čo nám môže pomôcť, je rytmus. Tá nezvratná istota, že po dni príde noc, po lete zima… Všetko v našom živote sa rytmicky opakuje. Náš život je od začiatku do konca určovaný rytmom dychu a srdca. Nepravidelný srdcový rytmus sa nazýva arytmia, nuž a jeho opakom je eurytmia - harmonický, krásny rytmus, ktorý vyrovnáva protiklady, oživuje… V minulosti bol celý život ľudskej spoločnosti podriadený určitým rytmom. V súčasnosti je však čoraz ťažšie vyznať sa vo všetkom tom chaose, ktorý je vôkol. Človek akoby sa stále viac stával bezmocným divákom. A práve preto prichádza eurytmia, ktorá je schopná vrátiť človeku možnost prežívať, nie iba vytvárať abstraktné myšlienkové modely, utápať sa v mori citov, či bezhlavo konať bez vedomia súvislostí. Napomáha spojiť všetky zložky ľudskej bytosti do jedného celku a dať človeku možnosť znova se naučiť vedome prežívať seba i svet navôkol.
Chová v sebe nekonečné možnosti zdokonaľovania. Eurytmia zachytáva gestá vydychovaného vzduchu v hovore alebo speve pohybom rúk i celého človeka. Je to viditeľná reč alebo viditeľný spev. Človek ňou vytvára možnosť vidieť, čo je pri reči počuté. Steiner až do konca života vytváral pre eurytmiu stále nové choreografické formy.
V eurytmii sú ľudské údy používané k tomu, aby vyjadrovali tým istým spôsobom to, čo sa vyjadruje ľudským hrtanom pri hovorení. Nadzmyslovým nazeraním je tu odpočúvaná na hrtane a jemu pridružených orgánoch pohybová možnosť, ktorá sa v ňom uskutočňuje, keď človek hovorí. Základ počuteľného tvorí pohyb hrtanu a jeho susedných orgánov, ktorý sa prenáša na vonkajší vzduch a v ňom pokračuje, uvádzajúc ho do chvenia, do vlnivého pohybu. Kto je schopný si učiniť nadzmyslovým nazeraním predstavu o týchto pohyboch, ktoré tvoria základ pre hovorenú reč, môže to, čo sa inak vyjadruje len počuteľnými zvukmi, preložiť podľa určitej zákonitosti do nemej reči, ktorú nazývame eurytmiou. Tak môžeme pohybom vyjadriť to, čo je inak iba počuté.
Pri tanci či pantomíme umelec subjektívnym spôsobom uchopí obsah umeleckého diela, a potom ho stvárni pohybom. Eurytmia naproti tomu vychádza z myšlienky, že hudba i reč sú úplne jednoznačnou objektívnou realitou, inak povedané, ktorákoľvek hláska či tón vyvoláva celkom určitý pohyb, ktorý je pre tú či onú hlásku či tón vždy kvalitatívne rovnaký. Kto chce eurytmicky vyjadriť určitý text alebo skladbu, postupuje vlastne ako hudobník, ktorý interpretuje skladbu na nástroj. Tón za tónom rozoberie skladbu, aby zistil, čo v nej žije - v jej tónoch, intervaloch, harmónii, rytme, melódii. Rovnako pri hláskovej eurytmii - každá hláska, slovo, rytmus reči - to všetko vytvorí konečnú podobu eurytmického stvárnenia. V eurytmickom pohybovom umení si možno predstaviť znovuzrodenie starých chrámových tancov v novej modernej podobe. Obsahom eurytmie nie je niečo, čo svojvoľne vzniklo z fantazijného podnetu tvorcu. Eurytmia chce vniesť do sveta niečo, čo vzniklo zo samotných základov duchovnej podstaty svetového bytia, kde človek sám je malým mikrokozmom v makrokozme.
Josephine Baker bola po zhliadnutí eurytmického predstavenia očarená čistotou, hĺbkou a krásou pohybov, ich mnohorakosťou, rôznorodosťou, schopnosťou ako tieto pohyby oživia celé javisko.
Eurytmia má viacero významných stránok. Eurytmia má svoje uplatnenie nielen ako javiskové umenie, ale nachádza i úspešné terapeutické uplatnenie po celom svete ako liečebná eurytmia, a najmladším odvetvím je zamestnanecká eurytmia, ktorá si získava svojich nadšencov vo firmách a manažerských kruhoch.
Ďalším prvkom je pedagogický, výchovne - vyučovací. Vo waldorfských školách je eurytmia povinným vyučovacím predmetom, ktorý v deťoch harmonicky rozvíja ich cítenie a vzťah k okoliu.. Deti sa tu dožívajú toho, že u nich nie je ako pri obyčajnom telocviku uvádzané v činnosť len to telesné. Každý pohyb je tu duševno - duchovným telocvikom, lebo eurytmia uvádza celého človeka do takého vnútorného duševného rozpoloženia, že sa cíti ako celistvý človek. To dieťa cíti. A preto je eurytmia v najrôznejších smeroch tak významným výchovným prostriedkom. Je tiež významnou pri pestovaní iniciatívy, vôle.
Telocvik pomáha deťom zabývať sa vo fyzickej realite, eurytmia pomáha udržať spojenie s duchovnými svetmi. V hodinách eurytmie majú deti možnosť priamo zažiť pôsobenie síl, ktoré formujú a oživujú nielen nás, ale i celý vonkajší svet. Nejde pritom ani o nejakú abstrakciu, ani o subjektívny vnútorný prežitok. Toto všetko sa deje v celom tele až do končekov prstov. Dôležitou súčasťou pedagogickej eurytmie sú rôzne sociálne cvičenia. Tie majú v dnešnej dobe vypätého individualizmu zvlášť veľký význam. Liečebná eurytmia pracuje najhlbšie s terapeutickými možnosťami. Sily, ktoré sú v uemeleckej eurytmii namierené von, pre diváka, smerujú v liečebnej eurytmii do vnútra. Vedú človeka k harmónii, a tým i k zdraviu.
Sociálneho aspektu sa využíva v tzv. podnikovej eurytmii. Zakladateľkou tejto školy je pani Annemarie Ehrlich z Holandska. Úlohou podnikovej eurytmie je pracovať s kolektívmi zamestnancov na prehĺbení sociálneho cítenia a spoločnej zodpovednosti. Využívajú sa jednoduché sociálne cvičenia (napr. s drevenými guľami alebo paličkami).