Sociálna trojčlennosť

Rudolf Steiner prišiel s členením spoločnosti na tri relatívne samostatné oblasti, z ktorých každá má svoju vlastnú zákonitosť a nemala by byť prepletená s ostatnými ako je tomu dnes.

• Oblasť hospodárska
• Oblasť štátneho a právneho života
• Oblasť duchovná či kultúrna

Každá z nich by mala mať vlastnú samosprávu, svoje vlastné medzinárodné styky a nemala by zasahovať rušivo do činnosti ostatných. Sociálna trojčlennosť je taký model sociálneho usporiadania a chodu apoločnosti, kde oblasť kultúrno - duchovná, politicko - právna a hospodárska nie sú riadené z jedného centra.

Úloha štátu by sa mala obmedzovať len na politickú sféru, na vnútornú a vonkajšiu ochranu občanov a dbať o ich rovnosť pred zákonom. Štát nemá zasahovať do hospodárskeho života ani nie je jeho poslaním, aby akýmkoľvek spôsobom ovplyvňoval kultúrny život vrátane vedy, školstva, umenia, náboženstva a pod., teda sféru, kde by mala vládnuť tvorivá sloboda a individuálna iniciatíva.

V hospodárstve by mali bratsky spolupracovať všetci, ktorí sa podieľajú na jeho procese - výrobe, obehu zbožia a spotrebe, a vytvárať tak k jeho vedeniu samosprávne asociatívne združenia.

Sloboda, rovnosť, bratstvo

Tieto ideály francúzskej revolúcie tu dostávajú konkrétnu náplň.

• Sloboda v oblasti kultúrno - duchovnej
• Rovnosť v oblasti politicko - právnej
• Bratstvo v hospodárskom živote

Predstava, že život je boj a že v tomto boji sú ľudia nútení spolu zápasiť, prenikla hlboko do morálneho povedomia ľudí. Protekcia, úplatky a vydieranie sú predsa tiež bojové prostriedky. Nie je sa preto čo diviť, že bezcitnosť a brutalita sa stávajú súčasťou medziľudských vzťahov stále častejšie. Je vôbec možné na základe egoizmu vybudovať zdravý život ľudského spoločenstva? V dnešnom hospodárskom systéme je každý z nás nútený zúčastňovať sa konkurenčného boja všetkých proti všetkým. Považujeme za prirodzené, že v hospodárskom živote každý človek uplatňuje svoj egoizmus a že tlmiť ho z ohľadu na druhých by bolo nerozumnou sentimentalitou. Proti tomuto - človeka nedôstojnému stavu - boju jedného proti druhému, stavia sociálna trojčlennosť formulovaná Rudolfom Steinerom iný princíp.

Nazýva ho HLAVNÝ SOCIÁLNY ZÁKON:
"Zdravie celku spolupracujúcich ľudí je o to väčšie, o čo menej si jednotlivec nárokuje výsledky svojej práce pre seba, to znamená, čím viac týchto výsledkov odovzdá svojím spolupracovníkom a čím viac sú jeho potreby uspokojované nie z jeho vlastnej práce, ale z práce druhých".
Čím lepšie sa bude mať môj blížny, tým lepšie sa budem mať ja. Akceptovaním tohto princípu človek už nechodí predávať svoju prácu ako zbožie, už nepredáva svoju pracovnú silu ako otrok.

Myslenie ovládané súčasným hospodárskym myslením proti tomu namietne: "To je naivný idealizmus. Buďte radi, keď majú ľudia ekonomickú motiváciu k práci. Bez uplatnenia egoizmu by nebolo ani práce, ani snahy, ani fungujúceho hospodárstva."

Viac ako 100 rokov sa západné ľudstvo snaží zorganizovať spoločnosť na záklacde egoizmu. Nezaujatým pohľadom vidíme na všetkých stranách otrasné výsledky tejto snahy. Tento mnohými ľuďmi oslavovaný boj jedného proti druhému je tragicky vykúpený všeobecnou stratou solidarity medzi ľuďmi. Tzv. voľný trh počíta s človekom iba ako s vysoko vyvinutým zvieraťom, s dravcom, a potláča v človeku to, čo je v ňom ľudské.

Idea sociálnej trojčlennosti ukazuje cestu, ako zrealizovať hlavný sociálny zákon. Sloboda, tak dôležitá vo všetkých oblastiach kultúrno - duchovného života, sa nemá uplatňovať v hospodárskom živote. V ňom musí vládnuť iný ideál: obetovanie vlastnej slobody druhým, inými slovami bratstvo; bratstvo výrobcov, konzumentov a obchodníkov, vedúcich pracovníkov i robotníkov, bratstvo rozhodovania za spoluúčasti všetkých zúčastnených.

Prečo nazývať rovnosť občanov v oblasti politicko - právnej slobodou? Keď mám úctu k druhému človeku, poznám svoje hranice a jednám s ním dôstojne ako rovný s rovným? Sloboda má svoje plné oprávnenie v oblasti kultúrno - duchovnej.

Keď právno - politická oblasť uzákonila, bez ohľadu na existenciu troch rozdielnych sfér v chode spoločnosti, slobodu i pre ekonomiku, v nej potom dochádza k tragickým dôsledkom v podobe presadzovania seba bez ohľadu na druhých a zúri tu boj všetkých proti všetkým namiesto harmonickej spolupráce.

Ľudstvo túži po slobode, rovnosti a bratstve stáročia, ale stále tápe v neistote, ako tieto tri rozporné požiadavky uplatňovať. Kľúč k správnemu pochopeniu onoho trojdielneho hesla položil Rudolf Steiner v sociálnej trojčlennosti - tá vzišla z impulzov Strednej Európy. Nepodarilo sa ju realizovať predovšetkým kvôli nástupu nacizmu a tzv. experimentu na Východe. Sociálna trojčlennosť prináša riešenia pre väčšinu dosiaľ neriešených a za súčasného stavu neriešiteľných problémov, včítane snáď toho najzávažnejšieho - vzniku vojnového konfliktu.

Pokiaľ Stredná Európa neprijme svoje poslanie a prijme rolu, ktorá jej nie je vlastná, bude tým poškodený celosvetový vývoj. I v tom tkvie rola stredoeurópanstva - vedieť o svojom poslaní - ako občana Strednej Európy na počiatku 3. tisícročia po Kristovi. Bude naďalej Stredná Európa len prijímať cudzie podnety, ale sama nebude chcieť ponúknuť svetovému spoločenstvu svoje impulzy, podnety a návrhy?

Bude sa Stredná Európa zdráhať napĺňať svoju nezastupiteľnú úlohu v oblasti kultúrno - duchovnej? Sociálna trojčlennosť je oným kultúrno - duchovným výdobytkom a ponukou Strednej Európy.