Biologicko - dynamické poľnohospodárstvo

Antroposoficky orientované poľnohospodárstvo bolo prvou alternatívnou poľnohospodárskou metódou. Vzniklo v r. 1924 kedy poľnohospodárstvo bolo oproti dnešku idylické. Syntetické pesticídy neexistovali a používanie umelých hnojív bolo v plienkach. Neexistovali ani desaťtisícové chovy prasiat, ani haly plné klietok so sliepkami. Napriek tomu si už vtedy začali niektorí poľnohospodári, ale i veterinári, biológovia alebo chemikovia všímať nezdravých tendencií vo vývoji poľnohospodárstva a predovšetkým úbytku vitálnych síl u kultúrnych rastlín a hospodárskych zvierat. So znepokojením sa obrátili na Rudolfa Steinera. Dúfali, že im na základe duchovno - vedeckých poznatkov tieto javy objasní a hlavne, že im ukáže cestu k náprave.

V júni 1924 Rudolf Steiner uskutočnil poľnohospodársky kurz. Zasvätene hovoril o usporiadaní poľnohospodárskeho statku, o pestovaní rastlín a chove zvierat, o hnojení a kŕmení, predovšetkým ale o kozmických súvislostiach poľnohospodárstva, o duchovných aspektoch ekologickej rovnováhy v krajine a o nadzmyslovej podstate biogénnych prvkov: uhlíku, kyslíku, vodíku a dusíku. Mnoho ľudí dnes hľadá zdravú, biologicky hodnotnú výživu. Pri tomto hľadaní sa stretávajú i s produktami "Demeter."

Biologicko - dynamické poľnohospodárstvo, má za sebou viac než 80-ročnú prax a ukázalo sa, že je možné udržať produktivitu i bez pridávania chemických hnojív a bez jedov používaných proti škodcom. Ukázalo sa, že pri dobrom vedení hospodárenia ešte po 30 až 50 rokoch výnosy z rastlinnej a živočíšnej výroby stále rástli a napr. obsah humusu pôdy v merateľných veličinách vzrástol. Tento výsledok expertov, ktorí posudzovali v čisto prírodovedeckom zmysle, bol považovaný za nemožný, ale nie je zázrakom. Vysvetľuje sa zaradením duchovno-vedeckých poznatkov, ktoré sa týkajú pôvodu organického života a pomeru človeka a zvieraťa k prírode.

Každý živý organizmus má i éterickú organizáciu. Čiže i rastliny majú éterické telo. Bez znalosti éterických tvorivých síl zostane každé dobre mienené biologické poľnohospodárstvo nevyhovujúcim. Základom práce s pôdou a rastlinou v biologicko-dynamickom spôsobe hospodárenia je osem preparátov, ktorých vychádzajúce substancie sú vzaté z troch prírodných ríší. Už malý počet týchto prídavných prostriedkov je podivuhodný, keď uvážime, že moderné obrábanie pôdy má dnes k dispozícii viac ako 300 chemikálií. Zatiaľ čo až na málo výnimiek tieto látky v prírode neexistujú a v laboratóriu musia byť umelo vytvorené, sú vychádzajúce substancie vyššie menovaných prostriedkov starostlivosti prírodného druhu.

Jedná sa o šesť preparátov, ktoré sú pripravené z kvetov harmančeka, kapsičky pastierskej, púpavy, valeriány lekárskej, žihľavy a dubovej kôry, a pridávajú sa k hnoju alebo do kompostu. Ďalej sa jedná o dva prostriedky k postreku, ktoré je treba tesne pred použitím rozmiešať vo vode. Z posledne menovaných je to z hovädzieho hnoja pripravený Hornmistpräparat (500), určený k postreku pôdy a z rozomletého kremeňa (horský krištáľ) pripravený Kieselpräparat (501) rozstriekavaný na mladú, zelenú sadbu. Biologicko-dynamické preparáty sú katalyzátormi pre pôsobenie éterických síl. Posilujú éterické telo rastlín, zlepšujú kvalitu privádzaných materiálnych elementov hnojenia a oživujú pôdu. Pri použití týchto preparátov ustupuje látkový účinok do pozadia, pretože na hektár pripadá napr. pri použití preparátu z kremíka asi len 5 g - okolo tisíciny gramu na meter štvorcový. Kto zastáva čisto chemické kvantitatívne hľadiská posúdenia, mohol by vypočítať ako málo molekúl kysličníku kremičitého pripadne na pšeničné steblo a dospieť k záveru, že táto metóda musí byť neúčinná. Prax však ukazuje, že kremík je účinným preparátom.