Meditácia o kríži s ružami

Predstavme si rastlinu, ako korení v pôde, ako vyháňa list za listom, ako sa rozvíja do kvetu. A teraz si predstavme vedľa rastliny človeka. Oživme v duši myšlienku, že človek má vlastnosti a schopnosti, ktoré proti vlastnostiam a schopnostiam rastliny môžu byť označené ako dokonalejšie. Pomyslime si, ako sa podľa svojich citov a svojej vôle môže človek odobrať sem a tam, pričom rastlina je pripútaná k pôde. A potom si povedzme: áno, je isté, že človek je dokonalejší než rastlina, ale u neho sa objavujú tiež vlastnosti, ktoré na rastline nevidím a ktorých neprítomnosť sa mi môže v určitom smere javiť dokonalejšia než ich prítomnosť v človeku.

Človek je naplnený žiadosťami a vášňami, ktorými sa riadi vo svojom chovaní. Môžeme u neho hovoriť o poblúznení spôsobenom jeho pudmi a vášňami. U rastliny vidíme, ako sa riadi čistými zákonmi rastu od listu k listu, ako bez vášne otvára kvet cudnému slnečnému lúču. Predstavím si teraz, ako zelená šťava preteká rastlinou a ako je prejavom čistých, vášne zbavených zákonov rastu. A potom si predstavím, ako červená krv tečie cievami človeka a ako je výrazom pudov, žiadostí a vášní. To všetko nechám vo svojej duši povstať ako živú myšlienku. A teraz si predstavím, ako je človek schopný vývoja, ako môže svoje pudy a vášne čistiť svojimi vyššími duševnými schopnosťami. Pomyslím si, ako sa tým niečo nižšieho v týchto pudoch a vášňach zničí a ako sa zasa zrodí na vyššom stupni. Potom si budem môcť predstaviť krv ako prejav očistených pudov a vášní.

Pozriem sa v duchu napr. na ružu a poviem si: v červenej šťave ruže vidím zeleň rastlinnej šťavy premenenú na červeň, červená ruža počúva, podobne ako zelený list, zákony rastu, ktoré sú bez vášní. Červená farba ruže, nech sa stane symbolom takej krvi, ktorá je prejavom očistených pudov a vášní, ktoré svoju nižšiu časť odvrhli a vo svojej čistote sa rovnajú silám, pôsobiacim v červenej ruži. A teraz sa pokúsim takéto myšlienky spracovať nielen rozumom, ale ich nechám ožiť v cítení. Môžem mať oblažujúci pocit, keď si predstavím čistotu a nevášnivosť rastúcej rastliny, môžem v sebe vzbudiť pocit, ako určité vyššie dokonalosti musia byť vykúpené nadobudnutím pudov a žiadostí. Tým sa môže oblaženie, ktoré som najskôr pocítil, premeniť vo vážny pocit. Potom sa vo mne môže pohnúť pocit oslobodzujúceho šťastia, keď sa oddám myšlienke na červenú krv, ktorá sa môže stať nositeľom vnútorne čistých zážitkov, ako červená šťava ruže. Záleží na tom, aby sme neboli voči myšlienkam, ktoré slúžia k vybudovaniu symbolickej predstavy, bez citu.

Keď sme prešli takýmito myšlienkami a citmi, premeňme si ich v symbolickú predstavu. Predstavme si čierny kríž. Ten nech je symbolom pre to, čo bolo ako nižšie zničené v pudoch a vášňach a tam, kde sa brvná kríža pretínajú, myslime si sedem červených, žiariacich ruží, usporiadaných do kruhu. Tieto ruže nech sú symbolom tej krvi, ktorá je prejavom očistených pudov a vášní. Taká je symbolická predstava, ktorú si v duši vyvoláme spôsobom, ako to bolo všetko vyššie znázornené na spomienkovej predstave. Taká predstava, keď sa jej oddáme vo vnútornom ponorení, má pre dušu povzbudzujúcu silu. Každú inú predstavu sa musíme snažiť vylúčiť. Iba charakterizovaný symbol sa má v duchu vznášať pred dušou tak živo, ako je to len možné.

Nie je bezvýznamné, že meditujúci si tento symbol neuvádza do mysli hneď ako už hotovú budivú predstavu, ale že si ju musí najskôr vybudovať určitými predstavami o rastline a človeku. Účinok tohto symbolu závisí na tom, že sme si ho uvedeným spôsobom zostavili skôr, než ho použijeme k vnútornému ponoreniu. Keď si ho predstavíme, bez toho, aby sme si ho najskôr vo svojej duši vybudovali, zostane chladný a oveľa menej účinný, než keď sa mu dostalo prípravou sily osvecujúcej dušu. Pri ponorení si však nemáme vyvolávať v duši všetky prípravné myšlienky, ale musíme mať v duchu živo sa vznášajúci obraz a pri tom nechať spolupôsobiť pocit, ktorý sa dostavil ako výsledok prípravných myšlienok. Účinnosť tkvie práve v prebývaní duše v tomto prežívaní. Čím dlhšie môžeme v ňom prebývať, bez toho, aby sa do toho vmiesila iná predstava, tým účinnejšia je. Je však dobre, keď si opakujeme častejšie mimo dobu, venovanú vlastnému ponoreniu, v myšlienkach a citoch popísaný spôsob budovania obrazu, aby cit nevybledol. Čím viac trpezlivosti máme k takémuto obnovovaniu, tým je obraz pre dušu významnejší.