Poznanie

Vyššie poznanie

Ešte v 9., 10. st. po Kr. bolo nazeranie ľudí duchovné. U vediacich ľudí tej doby zistíme, že ak hovoria o duchovných bytostiach, hovoria o nich ako o bytostiach s ktorými sa možnosť stretnúť. Aj mnohí katolícki kňazi tej doby si v priebehu konania omše uvedomovali, že pri tom alebo onom úkone obete sa stretávajú s duchovnými bytosťami.

Pri vyššom poznávaní spájame podstatu vecí s našou vlastnou podstatou. Vec, ktorú mám pred sebou, odo mňa prestáva byť oddelená, akonáhle som ju spoznal. To, čo z nej môžem prijať, sa včleňuje do mojej bytosti. Zo sebapoznania sa rodí poznanie sveta.

Láska smie byť jedinou vášňou, ktorá nemusí byť pri hľadaní pravdy odkladaná. Pravda je vysoký cieľ, ktorý sa dnes prejavuje v potrebnej forme iba v obmedzenej oblasti. Napr. v matematike, pretože je to obor, kde človek svoje vášne a pudy nenecháva spolupracovať. V matematike mlčia. Antroposofická cesta poznania je ponechaná slobodnému rozhodnutiu človeka. Je jeho vecou, aby sa tejto ceste venoval s veškerou oddanosťou. Dosiahnuť poznanie vyšších svetov je však v konečnom dôsledku odňaté ľudskej uskutočniteľnosti. Je to milosť.