Obec kresťanov

ako nový kresťanský prúd sa zrodila v okamžikoch všeobecnej straty ilúzií, v ovzduší duchovnej a spoločenskej bezradnosti, v začínajúcej hospodárskej kríze po 1. svetovej vojne. Už pred vojnou sa síce medzi poslucháčmi a žiakmi Rudolfa Steinera objavili evanjelickí a starokatolícky duchovní, ktorí sa snažili využiť antroposofických poznatkov vo svojej vlastnej cirkevnej práci. Otázka, či by sa duchovná veda mohla stať základom hnutia za obnovu náboženského života, však bola vyslovená až v r. 1920.

Na Rudolfa Steinera sa s prosbou o prípadnú pomoc pri takýchto snahách obrátilo nezávisle niekoľko mladých idealistov, ku ktorým sa pripojila skupina duchovných. Do čela celého kruhu sa postavil evanjelický kazateľ Friedrich Rittelmeyer. Bol vedúcou osobnosťou skupiny 45 zakladateľov Obce kresťanov. Pôvodne evanjelický teológ sa rozhodol začiatkom 20. rokov opustiť svoje zaistené miesto a postaviť sa do čela vznikajúceho Hnutia za náboženskú obnovu.

Pre rastúci kruh záujemcov o spoluprácu pri náboženskej obnove konal Rudolf steiner v r. 1921 dva kurzy, ktoré mali účastníkov pripraviť na prácu duchovných vo vznikajúcom "Hnutí za náboženskú obnovu". Pôvodným zámerom jeho zakladateľov bolo voľné združenie zborov, ktoré by mohli pôsobiť i v rámci existujúcich cirkví. Behom príprav sa však ukázalo, že v doterajšom cirkevnom prostredí nebude možné túto myšlienku uskutočniť, a tak sa hnutie v septembri 1922 sformovalo ako samostatná náboženská spoločnosť, ktorú neskoršie vyslovili novým názvom "Obec kresťanov". Vznikla v rámci tzv. tretieho kurzu pre teológov, ktorý Steiner uskutočnil od 7. do 22. septembra 1922 v Dornachu ako nová cirkev, ktorá vyvodzuje svoje chápanie Krista z poznatkov antroposofie.

Cieľom založenia Obce kresťanov teda nebolo vytvorenie antroposofickej alebo antroposoficky ladenej cirkvi, ale duchovná obnova náboženského života iniciovaná skupinou idealistov a duchovných. Podobne ako v iných hnutiach, ktoré vzišli z pôdy antroposofie sa duchovná veda v Obci kresťanov nestala obsahom, ale metódou práce.

Obec kresťanov stavia na kresťanskom základe. Vychádza zo smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista ako ústrednej udalosti v dejinách ľudstva, ktorá priniesla možnosť cesty k duchu skutočne všetkým, nech sa nachádzajú v akokoľvek ťažkých životných situáciách. Nadväzuje na učenie a konanie Ježiša Krista, a jeho nasledovníkov, avšak nepredpisuje záväzné články viery ani prikázania, nemá žiadne povinné učenie ani mravný kódex. Keď sa má totiž človek vydať cestou, ktorú ukázal Kristus, musí k tomu dospieť z vlastného poznania a z vlastného slobodného rozhodnutia.

Obec kresťanov preto nabáda k snahe o nepredpojaté poznávanie sveta i ducha, k samostatnému rozlišovaniu dobra a zla, k úsiliu o premenu seba samého v zmysle poznaného dobra. Nechce byť opatrovateľkou detí cirkvi, ale chce byť priestorom, kde sa stretávajú a obohacujú svojprávni ľudia, hľadajúci cestu k Bohu. Jadrom náboženského života Obce kresťanov sú jej obrady. Ľudia sa schádzajú pred oltár - každý so svojími osobnými problémami, so svojím osobným úsilím o pravdu a dobro, so svojou snahou o premenu seba samého.Každý smeruje po svojej ceste k božskému pravzoru ľudskej duše. Tento pravzor nosí v hĺbke svojho vnútra, ale vnútorný pohľad na neho mu často zakrývajú vlastné starosti, predstavy a túžby. Tento pravzor sa však človeku zjavuje i v obrazoch a slovách obradu; je vnímateľný vonkajšími zmyslami, je viditeľný a počuteľný aj vtedy, keď je duša človeka temná. Človek vidí cieľ, ku ktorému kráča, chápe novým spôsobom svoje chyby a omyly+ aj keď sám by už nemohol ďalej, obrad do neho vlieva novú silu.

Obrady sú pojítkom Obce kresťanov. Až na rozdiely jazyka sú po celom svete rovnaké - zobrazujú tú istú duchovnú skutočnosť. Obrad je istota, na ktorú sa môže každý spoľahnúť. Práve táto pevnosť obradu umožňuje Obci kresťanov byť jednotným náboženským spoločenstvom, a pritom bez jednotného vyznania. Práve díky neotrasiteľnosti obradu môže byť otvorená všetkým bez ohľadu na ich náboženskú príslušnosť a presvedčenie.

Úlohou konať obrady a sviatosti sú v Obci kresťanov poverení kňazi. Medzinárodná kňažská organizácia a sľuby, ktorými je kňaz viazaný, zaručujú celosvetovú jednotu a kontinuitu obradu. Kňaz má dve povinnosti - zvestovanie evanjelia, úsilie rozšíriť a prehĺbiť poznanie ducha vo vzťahu k človeku, a duchovná pomoc členom zboru na ich osobných životných cestách. Kňaz ale nie je lepší než ostatní veriaci; zostáva jedným z nich a nemá nad nimi žiadnu moc. Ako ostatní je i on slobodný vo svojom presvedčení - môže vyučovať a kázať bez dogmatických obmedzení a voliť svoju životnú cestu podľa vlastného svedomia (teda napr. nemá povinnosť celibátu). Kňazmi sa v Obci kresťanov môžu stať muži aj ženy. Prípravou na kňažstvo sa v súčasnosti zaoberajú kňažské semináre v Stuttgarte, Hamburgu a Chicagu.

Náboženský život Obce kresťanov prebieha v miestnych zboroch. Jeho chrbticou sú pravidelné bohoslužby, ku ktorým sa podľa potreby pripájajú ďalšie sviatosti a obrady (krsty, svatby, pohreby). Na sviatostný život zboru nadväzuje pastierska starostlivosť - osobné rozhovory a duchovná pomoc vyžiadaná od kňazov i aktivity na poli poznania - prednášková činnosť, pravidelné pracovné skupiny, semináre a kurzy na duchovné i praktické témy od osobnej modlitby po výchovu detí v rodine. Dôležitým prvkom býva v živote zboru vyučovanie náboženstva a ďalšie aktivity určené pre deti. V mnohých zboroch pracujú kruhy určené pre záujemcov v určitej životnej situácii - kruh mládeže, rodičov, seniorov. Vo väčších zboroch alebo na regionálnej úrovni často vznikajú skupiny pre sociálne činnosti, ako napr. starostlivosť o starých a chorých, výpomoc matkám alebo záujmová činnosť pre deti. Svoju hlavnú sociálnu úlohu však Obec kresťanov nevidí v cielenom zakladaní vlastných iniciatív, ale v duchovnej podpore samostatných iniciatív i jednotlivcov, ktorí sa vo svojej oblasti snažia pomáhať iným.

Bohoslužieb a ďalších akcií, ktoré Obec kresťanov poriada, sa môže zúčastniť každý bez ohľadu na svoje náboženské presvedčenie a cirkevnú príslušnosť. Tiež účasť na eucharistii (obrad prijímania Kristovho tela a krvi v podobe chleba a vína) i príjem iných sviatostí (krst, svadba atď.) sú otvorené všetkým, ktorí o ne majú záujem. Žiadnou sviatosťou sa človek nestáva členom Obce kresťanov. Členovia obce sú ľudia, ktorí sa v dospelosti slobodne rozhodli podporovať Obec duchovne i hmotne a verejne sa k nej priznať. I členstvo je otvorené každému; členstvo v iných náboženských organizáciách alebo cirkvách pritom nie je prekážkou. Členovia Obce kresťanov nie sú viazaní žiadnymi dogmami ani mravnými predpismi.

Obec kresťanov financuje svoju činnosť iba z vlastných zdrojov. Najdôležitejšou zložkou sú príspevky a dary ich členov a priaznivcov, k nim sa pripájajú vedľajšie príjmy napr, z publikačnej a inej činnosti. Ľudia prispievajú svojmu miestnemu zboru podľa toho, nakoľko si práce Obce cenia. Z nazbieraných prostriedkov sa platia predovšetkým náklady na zborové priestory a živobytie kňazov. Dohodnutú časť odvádza zbor do oblastnej a do celosvetovej pokladnice, z ktorých sa financujú medzizborové a medzinárodné úlohy.