Imaginácia o svätom Grále

Abstraktné myšlienky majú dnes na organizmus veľmi malý účinok. To, čo sa učíme v abstraktných vedách, má malý účinok na telo. Niekoho niečo tiesni. K ozdraveniu duše nemôže dôjsť abstraktnými teóriami a myšlienkami, ktoré sú príliš slabé a nedostatočné. Mocne naproti tomu pôsobí to, čo sa mení z pojmu v obraz. Najlepšie tomu porozumieme, keď pomyslíme na to, čo je nazývané vývojom. Počujeme: Existovali najjednoduchšie živočíchy, ktorí boli stále komplikovanejšie až nahor k človeku. Tu však máme opäť len abstraktné chatrné pojmy. Na organizmus pôsobia príliš slabo. Silne však pôsobí to, čo žije v duši, keď sa niečo premyslí v obrazoch. Takýto obraz tu bude popísaný.

Tu je dialóg o tom, čo bolo v tajných školách hovorené tajným žiakom, aby sme si objasnili metódu zasvätenia. Čo je tu povedané niekoľkými slovami, zaberá v školení dlhé obdobie. Dialóg tu popísaný sa nikdy nekonal, ale to, čo opisuje, sa vždy v každej duchovnej škole odohrávalo. To, čo tu bolo povedané žiakovi, premeníme v dialóg: Pozri na rastlinu, vedľa si predstav človeka, a oboje porovnaj. Nesmie sa tu porovnávať hlava s kvetom a noha s koreňom. Žiakovi sa povedalo: Koreň zodpovedá ľudskej hlave, človek je obrátenou rastlinou. Duchovná veda to hovorila vždy. Koreň je hlava, ktorou rastlina mieri k stredu Zeme, práve tak ako človek, ktorý svoju hlavu drží v opačnom smere v ústrety Slnku alebo nebeským silám vesmíru. To, čo má rastlina ako svoj rozmnožovací orgán, kvet, z ktorého vzchádza zárodok k novej rastline, sa cudne otáča v ústrety slnečnému lúču, ktorý sa v stredovekých tajných školách nazýva svätou kopijou lásky, ktorý sa dotýka semenníku a po oplodnení vykúzli nový zárodok rastliny, a ktorý vôbec riadi rast rastlín týmto smerom. Človek je presne obrátený. Svoje rozmnožovacie orgány rozprestiera v ústrety stredu Zeme, hlavu von do priestoru. Medzi nimi, tak sa hovorí žiakovi, je zviera, ktoré robí polovičný obrat, takže chrbtica je horizontálna. Pozri sa na rastlinu, zviera, človeka a pochopíš Platónov výrok, že duša sveta je pribitá na kríži sveta. Svetom rozumie Platón rastlinu, zviera a človeka. Rastlina je to, čo stojí zvislo, obrátene k nej je človek, ktorý obracia svoj pohľad hlavou do voľného éteru sveta a priečne brvno je zviera. To je praforma kríža, ktorá bola známa vo všetkých dobách a vo všetkých tajných školách.

Teraz sa žiakovi hovorí toto: Predstav si rastlinu v celej jej čistej cudnej podstate. Človek stojí na vyššom stupni ako rastlina. Rastlina sa rovná spiacemu človeku. Je, ako je pred nami, fyzickým telom a éterickým telom. U spiaceho človeka ležia v posteli tiež len fyzické telo a éterické telo. Ako spiaci je človek vlastne mimo fyzické a éterické telo. To, čo v ňom myslí a cíti, prežíva rozkoš, bolesť, je v spiacom stave vyradené. Rastlina má teda vedomie, ktoré poznáme ako vedomie spánku a tiež ho tak môžeme označiť. Čo znamená vývoj cez horizontálnu líniu až k úplnému obratu? Znamená, že človek dosiahol svojho súčasného jasného denného vedomia. Tým, že prešiel stupňom zvieraťa, stal sa človek bytosťou s jasným denným vedomím. Zato musel stratiť niečo iné. Pozrite sa na rastlinu: nie je preniknutá telom žiadostí, astrálnym telom. Podstata rastliny má fyzické telo a éterické telo. Človek musí prejsť zvieraťom a začleniť si inštinkty, žiadosti a vášne. Človek vystúpil vyššie, keď si do rastlinného tela začlenil prirodzenosť žiadostí. Žiakovi, ktorému sa tento významný obraz predviedol, bolo povedané: Vidíš, ako sa človek vyvinul nahor z temného vedomia rastliny, cez zviera až tam, kde našiel svoje sebavedomie. V spiacom človeku máme niečo, čo má rovnakú hodnotu bytia ako rastlina. Tým, že človek prenikol čistú, cudnú rastlinnú hmotu telom žiadostí, vystúpil vyššie, ale istým spôsobom aj zostúpil hlbšie. Inak by nezískal svoje vysoké vedomie ja, teraz však tiež musí svoju žiadostivú prirodzenosť opäť premeniť. Človek bude mať v budúcnosti orgán rozmnožovania bez žiadosti ako kalich rastliny. Tak bolo žiakovi poukázané na dobu, keď bude človek plodiť seberovné bytosti bez žiadosti.

Tak mu duchovná veda predkladá veľký, reálny ideál. Ukazuje človeku, ako v sebe môže postupne vyvinúť silu, ktorá opäť vedie späť k prejasneniu a očiste prirodzenosti žiadostí, ktorá ho vedie k tomu, že bude opäť žiť v čistom cudnom tele na vyššom stupni vývoja na budúcich stupňoch vývoja, kde prekoná to, čo musel nevyhnutne do seba prijať pri prechode k vyšším stupňom. Čo tu učiteľ ukázal žiakovi, to bol skutočný ideál budúcnosti: Budeš mať opäť prirodzenosť rastliny! A dal mu prostriedky, aby k tomu dospel. Povedalo sa mu, že celé ľudstvo raz dospeje opäť k tomuto stupňu, kde človek vyvinie čisto duchovnú silu sám zo seba. Potom už nebude viazaný na prirodzenosť žiadostí, nebude už držať žiadny žiadostivý oplodňovací orgán. Tento orgán, ktorého človek dosiahne, a ktorý bol postavený ako skutočný orgán, hoci je to duchovný orgán, ktorý bude v budúcnosti držaný v ústrety duchovnému slnečnému lúču, ten je v zasväcovacom školení nazývaný Svätým Grálom.

To je popísané v obraze svätého Grálu, v školách Grálu. Tu nie je popísaný vývoj v myšlienkach, ale v obraze, imaginácii. Tak by sme mohli všetko, čo je predkladané len v abstraktných pojmoch, premeniť v obrazy. Tým by sa mnohé urobilo. Ak necháme pred seba vystúpiť tento významný vývojový ideál až k vývoju imaginácie o svätom Grále, potom máme nielen potravu pre silu úsudku, potom na tom nelipne len rozum, potom sa okolo takého obrazu vinie plná podstata citu. Zachvejete sa pred veľkým svetovým tajomstvom, keď vidíte skutočný vývoj sveta a v takýchto obrazoch ho do seba prijmete, také obrazy pôsobia zákonite na organizmus harmonizujúcim spôsobom. Abstraktné myšlienky sú neúčinné, tieto obrazy však pôsobia liečebne. Obrazy pôsobia emócie, a ak ide o pravé obrazy sveta, imaginácie, teda ozdravujú. Keď človek to, čo vidí zvonka, premení v tieto obrazy, potom sa oslobodí od svojho vnútra, potom sa búrka premení v harmóniu. Potom premôže moc, ktorá púta všetky bytosti, a spriazni sa so všetkým, s čím sa stretne. Rozplynie sa navonok, zrastie svojimi citmi so svetom. Vnútorné ja sa rozšíri na duchovný vesmír.

V okamihu, kedy človek nemá možnosť tieto vnútorné imaginácie tvoriť, plynie všetka sila dovnútra, človek sa upne na svoje ja. To je tajomný dôvod toho, s čím sa stretávame u mnohých súčasníkov: Ľudia opustili starú formu náboženstva a teraz sú odkázaní sami na seba. Stále viac žijú vo svojom vnútri, stále viac len so sebou samými. Čím menej má človek možnosť pozdvihnúť sa ku všeobecnému svetovému bytiu, tým viac cíti, čo sa v jeho organizme deje. To je príčinou klamlivých pocitov strachu a klamlivých chorobných predstáv. Obraz pôsobí z duše na organizmus, pravými obrazmi sa docieli zdravý stav tela. Klamné obrazy sa tiež odtlačia. Vytvárajú to, s čím sa stretávame v duševných poruchách, z ktorých neskôr vzniknú poruchy telesné.