Meditačné cvičenia

Za obsah meditácie si môžeme zvoliť prvých päť veršov prvej kapitoly Jánovho evanjelia. Keď rozumie sa týmto piatim veršom správne, potom sú meditačnou látkou, a človek ich musí prežívať ako niečo, pre čo nie je v zmyslovom svete protikladu. Kto každý deň, než mu vstúpia do vedomia iné vnemy, všetko vylúči zo všetkých myšlienok a vždy po päť minút celo žije v týchto vetách a koná to s vytrvalosťou a trpezlivosťou po celé roky, kto sa dožije toho, že tieto slová nie sú niečím, čomu sa musí iba rozumieť, ten sa dožije ich skrytej sily. Prežije skrytú premenu svojej duše. V istom zmysle sa stane týmito slovami jasnovidným, takže potom môže vyšším vedomím vnímať, čo je obsiahnuté v Jánovom evanjeliu.

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Slovo bol Boh.
Ten, to Slovo bolo na počiatku u Boha.
Všetko povstalo skrze neho, a bez neho nepovstalo ani jedno z toho, čo povstalo.
V ňom bol život, a ten život bol svetlom ľudí,
a to svetlo svieti vo tme, a tma ho nezadržala.

Kto však teraz ešte nemôže k obsahom evanjelií nájsť nový vnútorný vzťah, môže sa venovať štúdiu vedy o duchovne – antroposofii. Keď sa tak deje v správnej nálade, je tou najlepšou prípravou obrátenia mysli k vyšším svetom. Preto by malo byť už samotné zaoberanie sa antroposofiou prežívané ako modlitba. To potom vedie človeka časom tiež k pravidelnému meditovaniu. Snáď každý, kto sa snaží uvádzať svoj duševný život do súladu so získanými novými poznatkami, alebo chce v novej zhode žiť s obsahom evanjelií, pociťuje ako často je mu potrebné si pripomínať, čo by malo byť pri všetkom jeho myslení, cítení a konaní stále viac a viac vedúcim svetlom jeho duše, (vedúcimi myšlienkami, z ktorých by mohol stále čerpať povzbudenie a posilu pre svoju dušu), o čo by mal usilovať, aby tu na zemi plnil ako človek v ľudskej pospolitosti svoju úlohu, ktorú chová v hlbinách svojho bytostného jadra.

Tu doporučoval Rudolf Steiner mnohým, aby si pripomínali i behom dňa – môže sa tak diať i na ceste – obsah troch meditačných viet, ktoré, keď im dáme v sebe ožiť a keď sa vraciame neustále k nim, sa nám časom stanú vedúcimi myšlienkami pri všetkom našom konaní, a svojou vnútornou silou nám napomáhajú k preduchovnenosti nášho života. Keď dáme denne vo svojej duši pôsobiť týmto trom meditačným obsahom, keď sa snažíme si ich pripomínať hlavne v tých chvíľach, keď nás naše osobné žiadosti a túžby, sympatie a antipatie, hľadiská prospechu a škody zvádzajú jednať proti nim, môžeme pociťovať, ako mantricky pôsobiace vety nám pomáhajú prekonať v sebe všetky zvody nášho všedného ja, sebectvo a zlo.

Pravda buď mojej duši svetlom.
Láska buď môjho srdca silou,
lebo zárodok božského bytia,
Boh, je vo mne, v každom človeku.

Dobrou prípravou pre získavanie duchovného poznania môže byť, keď sme častejšie pociťovali, aká posila spočíva v duševnej nálade vyvolanej napr. myšlienkou:

Pociťujem sa ako mysliaci zajedno s prúdom svetového diania.

Tu bola ako príklad zvolená myšlienka, ktorá bola vzatá z prirodzenosti samotného myslenia. Pre meditovanie je obzvlášť plodná. Človek by mal mať pri meditovaní pocit posilnenia, pocit, že bol dotknutý duchovným svetom. Tento pocit je zdravým výsledkom meditácie a má svoju silu vyžarovať do obsahu celého ostatného bdelého života. A to nie tak, že by mal mať príjemný dojem meditačnej nálady, ale má prežívať určité posilnenie.

Tu máme okultný prostriedok, ktorým sa možno uchrániť proti nežiaducim myšlienkam a umlčať ich.
Predstavme si – pokiaľ možno najjasnejšie – caduceus, Merkúrovu svietiacu palicu ovinutú hadmi, okolo ktorej sa vinie čierny had. Potom si predstavme svetlého hada, vinúceho sa opačne hore oproti čiernemu hadovi. Čierny had symbolizuje hmotné myšlienky, ktoré nás rušia. A ktoré súvisia s nižším ja. Svetlý had predstavuje božské myšlienky vyššieho ja. Keď si postavíme tento symbol, ako sa biely had vinie proti čiernemu, pred svoju dušu v celom význame tohto znamenia, potom rušivé vplyvy zmiznú a budeme sa môcť nerušene oddať meditácii.

Prečo na človeka pri meditovaní dotiera toľko nepekných myšlienok a pocitov? Pretože zlé mocnosti milujú človeka, ktorý meditovaním postupuje dopredu, milujú ho viac než obyčajných ľudí a snažia sa ho pokaziť. Kto stavia pred svoju dušu čierny kríž so siedmimi ružami, od toho musia zlé mocnosti ustúpiť. Po meditácii podporujme pocity vďačnosti voči vyšším mocnostiam. Keď si po každej i krátkej chvíli povieme: "Ďakujem Vám, Vy Mocnosti vyšších hierarchií, že ste mi dali niečo postrehnúť," potom sa nám budú týmto cítením vďačnosti a úcty množiť také chvíle, v ktorých sa chcú prejavovať vyššie svety.

Musíme sa učiť prežívať uvoľňovanie farby od kvetiny, farbu si musíme predstavovať ako voľne sa vznášajúcu v priestore. Tento zážitok vedie do astrálneho sveta.