Antroposofická medicína

V r. 1921 začala spolupráca medzi Itou Wegmanovou a Rudolfom Steinerom. Ita Wegmanová viedla klinicko-terapeutický inštitút v Arlesheime. V Nemecku sú činné i dnes antroposoficky zamerané kliniky. V spisoch týkajúcich sa programu "Výskum a vývoj v službách zdravia," publikovaných v r. 1993 ich bolo v Nemecku deväť s celkovým počtom 1 200 lôžok, 6 000 stálych lekárov antroposofickej orientácie a ďalšie údaje.

Antroposofia rozširuje lekársku vedu a prax, lebo sa pokúša vyskúmať duchovnú stranu prírody a človeka. Uznáva univerzitné lekárstvo, ktoré sa vyvinulo k dnešnej vysokej úrovni, a rozširuje toto prírodovedecky orientované lekárstvo o duchovno - vedecké poznatky antroposofie, jej zakladateľa Rudolfa Steinera a jeho žiakov. Dôležité je poznanie štyroch článkov človeka. Hrajú u všetkých procesov zdravia a choroby rozhodujúcu rolu. Ich znalosť rozširuje prírodovedecký pohľad, ktorý je zúžený na fyzickú telesnosť a jej pochody. Rozširuje celostný pohľad na ľudský organizmus. Ten musí byť nazeraný ako zdravý z týchto článkov, musí byť vnímaný ako chorý v porušenej rovnováhe týchto článkov. musia sa nájsť k jeho zdraviu lieky, ktoré porušenú rovnováhu znovu dajú do poriadku.

Bolo by ale neporozumením veriť, že diagnóza bytostných článkov sama vyžaduje bezprostredné jasnovidné schopnosti. Vyššie články prenikajú fyzické telo, a ukazujú sa ako prejav vo všetkých jeho funkciách. Pozorovanie života potvrdzuje slová R. Steinera: "Ozajstná medicína môže obstáť, keď vyústi v poznanie človeka podľa tela, duše a ducha." Prípravky z prírodných liečiv sú dnes v nebezpečí stratiť svoje pôvodné pôsobenie vzhľadom k mnohými civilizačnými vplyvmi chronicky poškodenej alebo stvrdnutej organizácii človeka. Vyžadujú preto farmaceutické postupy, ktorými možno zosíliť prírodou dané liečivé účinky. Takouto metódou je tzv. "vegetabilizovanie" kovov, ktoré bolo podnietené R. Steinerom. Určité rastliny, napr. žihľava, je pohnojená soľou kovu, ku ktorej má vzťah, a neskoršie je kompostovaná. Kompostom je tento proces v nasledujúcich rokoch raz alebo dva krát opakovaný. Tým je liečivý účinok kovu a rastliny zosílený, priblížený živému a súčasne používaný na orgán, s ktorým je rastlina príbuzná.

Z antroposofického hľadiska existujú dve veľké skupiny chorôb, nachádzajúce sa v polárnom postavení: sú to choroby zápalové, sprevádzané horúčkou, a choroby sklerotické, ku ktorým patrí i cukrovka a rakovina. Schopnosť ochorieť patrí k podstate človeka a je vývojovou nutnosťou. Tým má choroba zmysel, ktorý je jej dnes upieraný: má úlohu priviesť človeka k sebe samému a umožniť mu vo vyššom zmysle jeho ľudské bytie. To, čo musí stále vystupovať v myslení, cítení a chcení, vystupuje v abnormálnom spôsobe v chorobe. Je teda dôležité rozoznať zápal a sklerózu nielen ako patologické stavy, ale i ako pochody normálneho stavu a vývoja.

R. Steiner založil úplne novú koncepciu vyhľadávania a prípravy liekov. Základným poznatkom je, že človek, zem a príroda prekonali spoločný vývoj a že vznikol poznateľný vzťah medzi človekom a prírodnými ríšami. Bytie rastliny, minerálu a zvieraťa môžeme študovať rovnako ako bytie človeka, pokiaľ v pozorovaní prenikáme k duchovnému obsahu, ktorý je podkladom diania. Keď študujeme takto prírodu, objavia sa súvislosti medzi určitými rastlinami, minerálmi, kovmi a ľudskými orgánmi alebo procesmi v ľudskom organizme, ktoré sú spôsobované nehmotnými procesmi, ktoré poznávame v človeku i v prírode - éterickými tvorivými silami.

Vzájomné súvislosti je treba chápať historicky vývojovo, tak, že spolu súvisejúce orgány a rastliny, boli vytvorené v rovnakom štádiu vývoja Zeme. Paracelsus sa vyslovil o príbuznosti človeka a prírody takto: "Pozoroval som všetky bytosti - kamene, rastliny, zvieratá - a tie sa mi javili ako roztrúsené písmená, ale človek sa mi javil ako úplné živé slovo." Geniálnym objavom R. Steinera je konštatovanie, že rastlina je len vtedy liečivou, keď nejakým spôsobom, či už morfologicky alebo fyziologicky, ukazuje nejakú abnormalitu, keď je porušená harmónia troch častí rastliny: koreňa, listu, kvetu v zmysle nadmerného vývoja niektorej časti.

Druhým významným pozorovaním je vzťah rastliny a človeka. Procesy hlavy zodpovedajú procesom koreňov rastliny, procesy kvetu procesom zažívania a procesy listov rytmickým procesom človeka. Človek je obrátená rastlina. Možno to pochopiť okrem iného z toho, že človek dýcha pomocou železa v erytrocytoch a rastlina dýcha chlorofylom zelene listov. Obe tieto substancie sú nielen chemicky príbuzné, ale ukazujú svoju polárnu príslušnosť k sebe navzájom tiež experimentálne. Hemoglobín v ultrafialovom svetle fluoreskuje zeleno, chlorofyl sa za týchto podmienok javí červeno. Je to príklad pra - vzťahu rastlina - človek.

Praktickým príkladom vyhľadania lieku je imelo. Prvé injekcie z imela použili R. Steiner a Dr. Ita Wegmanová v rokoch 1918 - 1920. Je objavom R. Steinera, že imelo je základnou surovinou pre výrobu lieku Iscador, ako bol nazvaný preparát proti rakovine. Iscador je cenený ako komplementárny liek u rôznych druhov rakoviny. Lieky z minerálnej, rastlinnej i zvieracej oblasti dopĺňa antroposofické lekárstvo rôznymi druhmi umeleckej terapie. Zvlášť je nutné spomenúť liečebnú eurytmiu.

Antroposofické lekárstvo preniká už i na univerzitnú pôdu v rámci pluralitného smeru modernej výuky. Prvou lastovičkou v tomto ohľade je univerzita v Berne.