Človek

Číslo sedem

Číslo sedem ovláda vývoj.
Tajomstvo siedmich trúb, siedmich pečatí, siedmych zborov, sedem po sebe idúcich období atlantského času. Vidíme, že vo svetovom vývoji máme neustále periódy, ktoré sa opakujú podľa čísla sedem. Zem, predtým ako sa stala Zemou, bola Mesiacom. Než sa stala Mesiacom, bola Slnkom, a ešte predtým bola Saturnom. Až Zem prejde stavom Zeme, prejde do stavu Jupitera, potom do stavu Venuše a nakoniec do stavu Vulkánu. Takže rozoznávame sedem po sebe nasledujúcich planetárnych vtelení našej Zeme: Saturn, Slnko, Mesiac, Zem, Jupiter, Venuša a Vulkán. To sú najväčšie obdobia v celom našom vývoji a môžeme ich do určitého stupňa jasnovidne prehliadať.

Čo je vlastne zmyslom celého tohto vývoja, prečo Zem prechádza týmito siedmimi stavmi? Týchto sedem stavov sa zhoduje s vývojom ľudského vedomia. Každý z týchto stavov: Saturn, Slnko, Mesiac, Zem, Jupiter, Venuša a Vulkán, charakterizuje určitý stav ľudského vedomia. Nazrime naspäť do prastarej doby saturnskej. Vtedy tu existoval z dnešného človeka len zárodok jeho fyzického tela. Tento prvý zárodok samozrejme nemohol u človeka vyvinúť také vedomie, aké má človek dnes. Iné bytosti mali ľudské vedomie, človek mal vtedy vedomie, aké má tu, na fyzickej úrovni, dnešná nerastná ríša. Nazývame to vedomím hlbokého tranzu. Takéto vedomie mal prvý ľudský zárodok na Saturne. Tento saturnský vývoj prekonal človek preto, aby mohol pozvoľna vystupovať k svojím vyšším stavom vedomia. Saturnský vývoj zodpovedá vedomiu hlbokého tranzu: je to prvý stupeň vedomia. Nesmiete sa však domnievať, že tento stupeň vedomia zostal po celý saturnský vývoj ten istý, ale v podstate bol predsa len taký, že stupeň vedomia človeka na Saturne možno charakterizovať ako vedomie hlbokého tranzu. Toto vedomie je dokonca temnejšie, ako vedomie, ktoré má dnes človek za spánku bez snov.

Lebo v takom spánku má dnes človek vedomie, ktorého nadobudol na druhom stupni, za vývoja slnečného. Teda počas druhého stupňa, počas slnečného vývoja, prekonal človek vedomie spánku bez snov. Je to rovnaké vedomie, ktoré má dnes na fyzickej úrovni okolo nás rastlinná ríša. Potom nastal mesačný stupeň vývoja. Vtedy nadobudol človek vedomie, ktoré môžeme pochopiť už ľahšie, pretože v snovom vedomí má človek posledný zvyšok tohto mesačného vedomia. Dnešné snové vedomie je stavom medzi spánkom bez snov a medzi obyčajným bdelým denným vedomím, ktoré trvá od rána až do večera. Tretí stav vedomia bol teda vyvinutý na Mesiaci, a dá sa porovnať s dnešným spánkom plným snov, ale s úplne inou životnosťou a pohyblivosťou. Snový spánok dáva vedomie, ktoré sa skladá z jednotlivých útržkov predstáv a obrazov, a má len malý vzťah k reálnemu vonkajšiemu svetu. Mesačné vedomie, ktoré bolo snovým obrazným vedomím, malo veľmi významné vzťahy k vonkajšiemu svetu, presne zodpovedalo tomu, čo sa nachádzalo v okolitom duševno-duchovnom svete. To sa opakovalo za atlantského vývoja človeka. Mohli by sme to tiež nazývať vedomím somnambulným (námesačnosť). Štvrtého vedomia nadobúdame v živote na Zemi, nazývame ho jasným denným vedomím, vedomím predmetným. K vyššiemu stupňu vedomia, o ktorom nemá väčšina dnešných ľudí ani tušenie, dospejú ľudia počas doby jupiterskej. Potom, až bude človek takmer zachránený a unikne priepasti, až unikne skaze a vystúpi do zastralizovanej a zduchovnelej Zeme, potom bude daný základ na to, aby na Jupiteri dosiahol vedomie, ktoré môžeme nazvať vedomým obrazným vedomím. Ak máme toto vedomie opísať, môžeme to urobiť len na základe skúseností zasvätencov. Lebo zasvätenie nie je nič iného, ako na niektorom skoršom vývojovom stupni nadobudnutie schopností, ktoré normálne ľudstvo dosiahne na neskoršom stupni. Pri vedomom obraznom vedomí je si človek práve tak vedomý seba samého, ako dnes od rána do večera. Ale vníma pri tom nielen predmety vonkajšie, ale v zornom poli má obrazy svojej duše, a to obrazy, ktoré nie sú nejako tlmené, ale sú prestreté do jasného denného vedomia. Teda jasné denné vedomie spojené s vedomím mesačným dáva jupiterské vedomie. Človek si zachová to, čo má dnes, a k tomu si dobyje schopnosť vnímať dušu a ducha.

Zasvätenec vidí nielen fyzického človeka, ale vníma okolo neho aj rôzne žiariace duchovné útvary, ktoré sú výrazom jeho vášní, inštinktov, myšlienok, vidia auru človeka. Tá žiari, svieti okolo človeka ako jemný plameň, čiastočne ako svetelná hmla. Všetko, čo zasvätenec môže takto zrieť v ľudskom astrálnom tele, práve tak ako obyčajné fyzické oko vidí fyzické telo v jeho obrysoch, to všetko je obrazom toho, čo sa deje v duši. V takejto duši zasvätenca je vedomie, ktoré môžeme označiť ako vedomie mesačné a vedomie zemské. Na Venuši potom bude šiesty stav vedomia, ktoré môžeme nazvať ako vedomie inšpiratívne. Vedomie inšpirácie preto, že zasvätenec na tomto stupni vedomia môže vnímať nielen duševné pocity, pudy, vášne atď, ale že pri ňom vídí celý vnútorný charakter duše v jednotnom tóne. Zasvätenec začína pozorovať to, čo preniká svet farbami a tvarmi ako hudba sfér, takže sa mu každá jednotlivá bytosť javí ako zvukový útvar toho, čo predtým vnímal ako astrálny obraz. Siedmy stav vedomia, ktorý bude na Vulkáne, môžeme nazvať vedomím intuitívnym. Intuícia tu nie je nejasným pocitom za ktorý je dnes považovaná. V školách zasvätencov používa sa slova intuícia na najvyšší možný stupeň vedomia, kedy sa duša s bytosťami zjednocuje, keď je s nimi zajedno, prebýva vo vnútri týchto bytostí. Duša väzí vo všetkých veciach a bytostiach, ale napriek tomu zostáva úplne individuálne. Sedem stupňov tohto celého pozemského vývoja predstavuje teda sedem po sebe idúcich stavov vedomia. Každého stavu vedomia musí byť dosiahnuté v siedmich stupňoch.

Týchto sedem stupňov, ktorými musí vývoj zakaždým prejsť, nazývame životnými stupňami, takže rozoznávame sedem stupňov vedomia, a v každom stupni vedomia sedem životných stupňov. Je ťažké nájsť v našej reči slová pre týchto sedem životných stupňov. Keď prihliadame k našej Zemi, tu môžeme životné stupne označiť tým, že hovoríme o siedmich životných ríšach, pretože sedem životných stupňov na Zemi sa zhoduje so siedmimi ríšami prírody. Prvým životnom stupňom je prvá elementárna ríše, druhým stupňom druhá, tretím stupňom tretia elementárna ríša, štvrtým stupňom je ríša nerastná, piatym stupňom ríša rastlinná, šiestym ríša živočíšna a siedmym ríša ľudská. Na každom stupni vedomie prechádza vývoj takýmito siedmimi životnými ríšami. Keby sme ale sedem životných stupňov na Saturne označovali rovnako ako prvú, druhú, tretiu elementárnu ríšu, ako ríšu nerastnú atď., tak by to vyvolalo nesprávne predstavy, pretože názvy týchto ríší sú utvorené podľa našich pozemských skúseností. A v onom pravekom čase boli tieto ríše tvarované celkom inak, ako je tomu dnes v prípade prírodných ríší na Zemi. Môžeme len povedať, že analogicky k našim zemským ríšam - existovalo sedem ríší na Saturne a sedem na Slnku. Bližšie je nám už sedem ríší Mesiaca. Životné stupne Zeme môžeme už opísať ľahšie, hoci je dnes mimoriadne ťažké podať človeku predstavu o troch elementárnych ríšach. Skúste si utvoriť akúsi predstavu o týchto troch elementárnych ríšach nasledujúcim spôsobom: predstavte si, že kamene, kovy atď, že tieto články nerastnej ríše, sa neustále zjemňujú, takže sú čoraz menej viditeľnejšie, že sa doslova rozplývajú v stále jemnejšiu substancialitu. Dajme tomu, že by ste ich všetky odparili, takže by potom by ste mali len úplne jemnú priehľadnú substanciu, ktorá by už nebola viditeľná. Keby sme v tomto zjemňovacom postupe neustále pokračovali, vzišlo by niečo, čo by nakoniec už ani nebolo ríšou nerastnou, ale treťou elementárnou ríšou. Potom by sme dospeli aj k druhej a napokon aj k prvej elementárnej ríši.

V skorších dobách pozemského vývoja bola tu nerastná ríše práve v stave elementárnych ríší. Podľa duchovnej vedy je dnes vývoj človeka ukončený iba v nerastnej ríši. Až v budúcich vývojových obdobiach postúpi k ríši rastlinnej, zvieracej a ľudskej. Dnešného človeka môžeme nazývať skutočne človekom, pretože má vedomie svojho ja. Ale nemôžeme ešte hovoriť, že v zmysle duchovnej vedy je vtelený v ríši ľudskej, lebo k tomu je potrebné niečoho iného. Dnes môže človek porozumieť jedine ríši nerastnej. Akonáhle pristúpi k ríši rastlinnej, už ju nechápe. Zo síl ríše nerastnej môže zostavovať stroje, domy atď. Až sa práve tak naučí prehľadať, aké sú v rastline sily, ktoré jej dávajú vyrásť, potom sa pozdvihne svojím vedomím do ríše rastlinnej. A až sa naučí chápať, ako sa cíti zviera - dnes si o tom môže urobiť len vonkajší názor - stane sa príslušníkom ríše živočíšnej. A ak bude rozumieť nielen svojmu vlastnému ja, ale aj inému (druhému) ja, keď pochopí úplne vnútorného človeka, až potom bude patriť k ríši ľudskej. Tí, ktorí zastávajú duchovno-vedecké hľadisko, vedia, že príde čas, keď človek pojme do svojej vlastnej prirodzenosti rastlinstvo tak, ako do seba pojal dnes ríšu nerastnú. A ako z nerastov buduje domy, ako dnes užíva síl ríše nerastnej, tak bude raz vyrábať v laboratóriu zo síl ríše rastlinnej, ktoré mu budú potom dobre známe, útvary ríše rastlinnej i ešte vyššie. Keby ale táto možnosť, vyrobiť v laboratóriu živú bytosť, nastala predčasne, tu by to bolo pre toho, kto stojí na pravej pôde tajnej vedy, tým, čomu sa hovorí čierna mágia. Ľudia musia pre každý krok vývoja napred dozrieť.

Je okultné príslovie, ktoré znie: "Ľudia budú vyrábať živé bytosti na pokusnom stole (ako dnes vyrábajú nerastné výrobky) až vtedy, až sa laboratórny stôl stane oltárom a chemický úkon posvätným obradom!" Kým budú ľudia chodiť do laboratória s vierou, že možno s hriešnymi pocitmi vykonávať to isté, ako s pocitmi posvätnými, do tej doby nikdy nebudeme môcť z vôle bytostí, ktoré riadia správnym spôsobom vývoj, vytvoriť v laboratóriu živú bytosť. Lebo do živej bytosti, keď je vytváraná, vteká niečo, čo je v samotnom človeku. Keby bol človek darebák, prešlo by darebáctvo na vzniknutú bytosť a tá by bola odtlačkom darebáctva. Až pochopíme, čo to znamená, že človek pôsobí v tom, čo vytvára ako celá bytosť, celým svojím vnútrom, až potom bude svet zrelý, aby tvoril živé rastliny, zvieratá a ľudí slobodnou činnosťou. Až človek spozná rastlinstvo práve tak dokonale, ako pozná dnes nerasty, postúpi do ríše rastlinnej. Do ríše živočíšnej sa povznesie tým, že prenikne do cítenia tak, aby mohol svojou vlastnou duchovnou silou vytvárať vnímajúcu bytosť, ako dnes zhotovuje nejakú vec. A do ľudskej ríše postúpi, až bude môcť nanovo vytvárať v plnej slobode človeka. Dnes je teda človek v ríši nerastnej, a táto ľudská bytosť, akou sme my, je vlastne jedinou bytosťou, ktorá sa v nerastnej ríši už úplne zdokonalila, zatiaľ čo ostatné ríše v mnohom smere stoja na oveľa nižšom stupni, ako je stupeň, v okultizme označovaný ako ríša nerastná.

Rastliny nám ukazujú akýsi prípravný stupeň k tomu, čo človek bude prežívať, až raz sám bude v ríši rastlinnej. Ale v ríši rastlinnej nie sú rastliny, ale nanajvýš ich predobrazy, nie praobraz, ale náznaky budúcej ríše, do ktorej človek vstúpi, až vnútorne prežije rastlinnú prirodzenosť tak, ako dnes prežíva prirodzenosť nerastnú. Táto ríša rastlinná, v ktorej človek bude žiť, bude sa vyznačovať ešte inými vlastnosťami. Bude sa predovšetkým vyznačovať určitou morálnou zásadou, ktorá dnes síce býva často vyslovovaná s rozumom, ale ešte dlho nebude pochopená. Dnes žije človek tak, že možno povedať: Jednotlivec, aj keď si to neprizná, je presvedčený o tom, že môže byť šťastný, aj keď vedľa neho je niekto iný nešťastný. Dnes je celkom dobre možné, že sa niekto cíti šťastným, napriek tomu že ostatní ľudia sú nešťastní. Aj keď sa rozumovo priznáva, že najvyššou morálnosťou je tá, ktorá robí šťastnými všetkých ľudí. V praxi denného života je človek presvedčený, že šťastie jednotlivca je celkom dobre možné, bez toho by bol iný človek práve tak šťastný ako on. Až bude človek v rastlinnej ríši, dosiahne po morálnej stránke takého vývojového stupňa, že mu bude nemožné, aby sa ako jednotlivec cítil šťastným, keď jeho blížni sú nešťastní. Zásada - šťastie jednotlivca je neoddeliteľne spojené so šťastím všetkých. Žiadny človek sa nebude môcť cítiť šťastným, keby jeho šťastie vylučovalo šťastie všetkých. Vidíme, že človek má ešte pred sebou dlhý vývoj. Na Jupiteri zasa bude sedem ríší, ktoré sa ešte trochu podobajú siedmim ríšam pozemským, predsa ale sa od nich už veľmi líšia. Na Venuši ich zase bude sedem a na Vulkáne tiež. Tu ich už vôbec nemôžeme nazývať ríšami, pojem ríše sa tu už vôbec nehodí.

Každý životný stupeň musí zase prebehnúť siedmimi stupňami tvarov, a síce tak, že fyzický stupeň tvaru, ktorý teraz máte okolo seba, treba považovať za prostredný. Skôr ako sa niečo stane fyzickým, je to astrálne, než sa to stane astrálnym, je to na určitom stupni duchovnom, ktorý sa nazýva nižším dévachanom, a než niečo zostúpi na tento stupeň, je to na stupni vyššieho dévachanu. Máme tu tri stupne tvaru. Prvý môžeme ešte nazvať beztvarým, ďalší stupeň tvaru označujeme za nižší stupeň dévachanu, potom nasleduje stupeň astrálny. Keď sa astrálny prvok zhustí, stane sa fyzickým. Potom sa fyzický prvok zasa rozpustí a vracia sa späť k dokonalejšej astrálnej úrovni, odtiaľ to prechádza k dokonalejšej úrovni nižšieho dévachanu, a z nižšieho dévachanu do vyššieho dévachanu. Fyzický stav tvaru je stavom stredným. Každá ríša prebieha siedmimi stavmi tvaru. Musíte rozlišovať medzi fyzickým a nerastným, pretože to nie je jedno a to isté. Nerastná ríša prechádza všetkými stupňami tvaru, ako nerastná ríša môže mať svoj zárodok hore na najvyššom stupni dévachanu. Potom zostupuje na nižší duchovný stupeň, zostávajúc stále ríšou nerastnou, potom do astrálnej úrovne, kde má svoj astrálny predobraz, a potom sa zhusťuje vo fyzický útvar. Každý stav vedomia môže prebiehať len tak, že prejde siedmimi životnými stavmi. Každý životný stav prebieha siedmimi stavmi tvaru. To dáva spolu 7 x 7 x 7 stavov. Celý vývoj Zeme prechádza 7 x 7 x 7 = 343 stavmi.

Naša Zem bola kedysi Saturnom; ten prešiel siedmimi životnými stavmi a každý životný stav siedmimi životnými formami. Máme tu teda 49 stavov na Saturne, 49 na Slnku, 49 na Mesiaci, atď, čiže spolu 7 x 49 = 343 stavov. Človek teda prejde 343 stavmi. Keď bol Saturn úplne na začiatku svojho vývoja, bol počatý človek najskôr v najvyššom duchovne, ktorého môžeme dosiahnuť ako útvar, ktorý sa nachádzal v najvyššom dévachane. To bol prvý stav tvaru, ten bol úplne nerastný. Ako takáto bytosť zostúpil človek až do fyzickej ríše, a opäť vystúpil až do horného dévachanu. Teraz môžete spýtať: "Potom by predsa musel človek na Saturne prejsť životnými stavmi. Ak sa mu dostalo éterického tela až na Slnku, ako sa môže hovoriť, že prešiel na Saturne životnými stavmi?" Tieto životné stavy neboli ešte také ako neskôr, keď mal človek životné telo, boli to stavy zástupné. Bolo to spôsobené tým, že do nich zasahovali vyššie bytosti. Človek nemal na Saturne samostatný život, ale vyššie bytosti ho prestupovali svojim telom éterickým, astrálnym, ja atď. Na Zemi prekonal človek z týchto 49 stavov len prvé tri životné stavy, dnes sa človek nachádza vo štvrtom životnom stave - práve v ríši nerastnej. V prvom životnom stave Zeme sa nachádzal človek v prvej elementárnej ríši a prekonal v nej sedem stavov tvaru, v druhom životnom stave bol v druhej elementárnej ríši a prešiel tu zasa siedmimi stavmi tvaru, v treťom životnom stave, v tretej elementárnej ríši, prekonal aj sedem stavov tvaru, a teraz je človek vo štvrtej elementárnej ríši, ktorá je rovnaká ako ríša nerastná, je približne uprostred tejto ríše, trochu za stredom ríše nerastnej.

Saturn vznikne a prejde 49 stavmi, Saturn je najskôr ohnivou, tepelnou masou a prekonáva rôzne stavy, je to ale stále rovnaká guľa, ktorá prekonáva týchto 49 stavov. Rovnako Slnko je stále rovnakú guľou, ktorá prekonáva 49 stavov. Lenže existujú aj prechodné stavy. Je to, akoby medzi jednotlivými vteleniami bola akási duchovná prestávka. U planét je to rovnako ako u človeka. I planéty prechádzajú takým duchovným medzistavom, je zaradený všade medzi týmito stavmi. Životným stavom sa zvyčajne hovorí okruhy (kolobeh), okruh je to isté čo životný stav. A to, čo tu označujeme ako stavy tvaru formy, je nazývané zvyčajne glóbusy. Toto veľmi zvádza k omylom, pretože ľudia si to predstavujú tak, že týchto sedem glóbusov je sedem vedľa seba umiestnených gulí. Tieto stavy, od najkrajnejšieho tvaru, hraničiaceho s beztvárnom k stavu fyzickému a odtiaľ zasa späť k beztvárnosti, netvorí sedem vedľa seba krúžiacich svetových gulí, ale je to sedem po sebe nasledujúcich stavov. Guľa, ktorá je dnes fyzická, bola najskôr duchovná a potom sa čoraz viac zhusťovala. Je to tá istá guľa, lenže zhustená. Stala sa potom astrálna, potom fyzická, ale je to stále rovnaká guľa. V budúcnosti sa opäť rozpustí ako soľ v teplej vode, opäť sa stane astrálnou. K tomuto astrálnemu stavu sme prišli na onom mieste, kde sa nám v Apokalypse opisuje sedem čaší hnevu, vtedy sa Zem stane opäť astrálnou.

Celé naznačené schéma je len pre fyzické premýšľanie. Pokiaľ staviame takéto lešenie, zotrvávame u myslenia, ktorému sme navykli vo fyzickom svete. Živú stavbu je možné vidieť až v astrále. Lešenie sa musí zasa strhnúť, keď je stavba hotová. Podobne musia byť strhnuté myšlienkové lešenia, ak chceme mať pred sebou pravdu, aká skutočne je. Keď pokladáme túto abstrakciu už za skutočnosť, potom vôbec nehovoríme o skutočnom okultizme, ale len o predstave, ktorú si človek v prítomnej dobe môže urobiť o okultných skutočnostiach. A ako si dnešný človek prispôsobuje okultné skutočnosti, to je obsiahnuté v takejtom schéme. Toto schéma je však neplodné. Treba takúto schému uviesť, pretože ju potrebujeme. Ale tomu, kto chce postupovať na okultnej ceste, nepomáha vôbec, keď opíšete celý svet až nahor k najvyšším okultným skutočnostiam pomocou takýchto schém. To má význam len pre vašu prítomnú inkarnáciu. V budúcom vtelení by ste sa museli takéto schémy učiť znovu. Môžeme si ich predstavovať len tým, že používame mozgu, sú vhodné iba pre mozog. Pretože mozog smrťou zanikne, rozpadne sa úplne aj celý tento schematický opis. Keď vystihnete však to, čo sa skutočne stane, čo sme popísali pri postupnom sledovaní obrazov pečatí, ako to zrie jasnovidné vedomie, keď pochopíte to - najskôr v obrazotvornej predstave - potom je to niečo, čo nie je viazané na váš fyzický mozog, čo vám zostáva trvale, pretože to nepochádza z fyzického myslenia, ale z jasnovidného zrenia skutočnosti. Musíme sa teda chrániť pred tým, aby sme považovali za skutočný okultizmus to, o čo sa dnes usiluje na základe vzorov fyzického chápania, ktoré chce schematizovať aj vyššie svety. To je opis na základe prostriedkov obyčajného fyzického rozumu. Samozrejme, že fyzický rozum tu má svoju úlohu. Je teda aj prospešné, aby sme si takúto schému načrtli, a v našej schéme môžeme ešte pokračovať.

Spoznali sme, že prechádzame 343 stavmi. Terajšiemu fyzickému stavu tvaru prechádzali tri iné a tri iné budú nasledovať. Tento fyzický stav tvaru prechádza opäť siedmimi stavmi. Prvým z nich je stav, keď Slnko bolo ešte spojené so Zemou, druhým, kedy Slnko vystupuje zo Zeme, tretím, keď od Zeme odišiel Mesiac, štvrtým stavom je stav atlantského ľudstva. Atlantské ľudstvo žilo vo štvrtom vývojovom období fyzického stavu tvaru. Každý stav tvaru má teda opäť sedem tzv. stavov rás (plemien), hoci výraz rasa platí len pre náš prostredný stav. A teraz žijeme v piatom stave, medzi veľkou atlantskou potopou a veľkou vojnou všetkých proti všetkým. Potom bude nasledovať šiesty vek, a po ňom siedmy. Šieste obdobie sa nám naznačuje v Jánovej Apokalypse siedmimi pečaťami, siedme obdobie siedmimi trúbami. Potom všetko prejde do astrálneho stavu tvaru. Astrálny stav je budúci stav tvaru, ktorý zasa bude mať sedem stavov.

Naša schéma tým ešte nie je u konca. Každý taký stav, ktorý uplynie medzi takou udalosťou, akou bola potopa a vojna všetkých proti všetkým, musíme opäť rozdeliť na sedem stavov. V piatom období tieto stavy nesú názvy: kultúrna epocha staroindická, staroperzská, egyptsko-babylonská, grécko-rímska, naša epocha, potom šiesta - v Apokalypse načrtnutá zborom vo Filadelfii, a siedma. Keď si predstavíme, že sa celý vývoj skladá zo samých takýchto malých stavov (ktoré sú však aj tak dosť dlhé!), dostaneme 7 x 7 x 7 x 7 x 7 vývojových stavov ako je staroindický alebo staroperzský. Od Saturna k Vulkánu prežije človek spolu 16 807 týchto rozličných stavov: 7. 7. 7 = 343. 7 = 2401. 7 = 16 807 stavov.

Príde k tomu, že ľudia spoznajú celkom určité sily, ktorými bude možné, pomerne ľahko (harmonizáciou určitých záchvevov) rozpútať vo svete mocné mechanické sily. Ľudia sa týmto spôsobom naučia pudovo ovládať niektoré duchovno mechanické podstaty, ktorými sa všetka technika ocitne v divých prúdoch. Avšak ľudskému egoizmu, bude toto zvrhnutie slúžiť mimoriadne dobre a bude sa páčiť. Keby raz vznikla medicína, ktoré bude ľudstvu škodiť, keby došlo k hroznému zblúdeniu pohlavných pudov, a keby došlo k divokému zhonu v rýdzo priemyselnom svetovom mechanizme, na vydrancované prírodných síl silami duchovnými, tu by neduchovné nazeranie na svet nepostrehlo, ako sa ľudstvo odchyľuje od pravej cesty. Nevidelo by to práve tak, ako spiaci človek v spánku nevidí, čo sa okolo neho deje, keď sa k nemu napr. blíži lupič. Človek takéto veci spozoruje až neskôr (v ich následku), až keď pôsobia. Takéto prebudenie by však pre človeka bolo veľmi katastrofálne. Spiaci človek sa bude veseliť zo svojho pudového rozšírenia vedomostí síl, určitých látok a úkonov. Bude pociťovať ľúbosť pri sledovaní určitého blúdenia pohlavných pudov, bude velebiť toto zblúdenie ako rozvinutie nadľudskosti. V určitom vzťahu mu bude škaredé krásnym a krásne škaredým. Na všetko také bude nazerať ako na prírodnú nutnosť.