Cvičenie klíčiaceho semienka

Máme v ruke semienko, ktoré si dôkladne prezrieme a uvedomíme si jeho vlastnosti. Pred svojim vnútorným zrakom ho necháme vyklíčiť a rozvinúť v živú rastlinu. Uvedomíme si, že to všetko, čo sa rozprestrelo pred mojím duchovným zrakom, sa skrývalo v semienku, ktoré sa mi javilo ako neživé, ako obyčajný predmet, obyčajná vec. Začnem vnímať silu - sprvu si ju môžem predstavovať, ale neskôr by táto predstava mala prerásť v reálny vnem - ktorá v semienku spočíva: má podobu svetelnej aury či plameňa, ktorého stred je fialový a a okraj modrastý.

Predstavím si plne rozvinutú rastlinu. Potom si predstavujem, ako rastlina zvoľna odkvitá, vädne a usychá, podoba, aká predo mnou vyvstala, zaniká. Nezaniká však úplne, ale sústreďuje sa v semienku. Je v nej určitá sila trvania, zachovania, ktorú fyzickým zrakom vidieť nemôžeme. Keď v sebe túto myšlienku, naplnenú však citom, nosíme, vynára v nás vnem duchovného plameňa, uprostred zelenkavo modrého a na okraji žlto červeného.

Rudolf Steiner však výslovne varuje pred tým, že sa nemá jednať o obyčajnú predstavu, ľubovoľnú hru fantázie, pretože tá by bola len mätúca, nemám si v sebe vytvárať vidiace zážitky, ale skutočnosť ich má vytvárať vo mne.