Človek

Štyria predstavitelia zverokruhu, Lev, Vodnár, Býk a Orol
Baran - kremík
Býk - dusík
Blíženci - síra
Rak - fosfor
Lev - vodík
Panna - alkálie - draslík, sodík
Váhy - vápnik
Škorpión - uhlík
Strelec - horčík
Kozorožec - hliník
Vodnár - kyslík
Ryby - halogény - fluór, chlór

Pozemské látky a zverokruh

Baran - kremík
Býk - dusík
Blíženci - síra
Rak - fosfor
Lev - vodík
Panna - alkálie - draslík, sodík
Váhy - vápnik
Škorpión - uhlík
Strelec - horčík
Kozorožec - hliník
Vodnár - kyslík
Ryby - halogény - fluór, chlór

Ak sa pozrieme na celkový obraz zverokruhu, všimneme si radu zákonitostí.
Štyria hlavní predstavitelia zverokruhu,
Orol,
Lev,
Vodnár,
Býk,
spoločne tvoria svetový kríž, ktorý je základom všetkého organického sveta.
Sú to štyri svetové smery, z ktorých prúdia bytostné sily
uhlíka,
vodíka,
kyslíka,
dusíka
pri tvorbe bielkoviny.
Ku každej z týchto štyroch reprezentatívnych svetových síl sú priradení dvaja súputníci:
k Levovi - na jednej strane Rak, na druhej strane Panna,
k Vodnárovi - na jednej strane Kozorožec, na druhej strane Ryby,
k Býkovi - Baran a Blíženci,
k Orlovi - Váhy a Strelec.

V látkových silách to vyzerá tak, že s hlavným prvkom býva takmer vždy spojená na jednej strane skôr utvárajúca a na druhej strane skôr uvoľňujúca komponenta. Chemicky navzájom nevykazujú príliš veľkú afinitu, vždy dvaja z priradených súputníkov sa navzájom priamo takmer nezlučujú, nanajvýš za sprostredkovania kyslíkom. Naproti tomu je nápadné, ako významná spojenie vytvárajú silové pôsobenia nachádzajúce sa proti sebe. Vodík a kyslík predstavujú obe zložky vody. Z dvoch kvalít - z vodíka spejúceho nahor a z kyslíka uvádzajúceho do života Zeme - vzniká to, čo odhaľuje pôsobenie oboch komponentov v jednom celku, totiž vo vode: speje hore do tvorby oblakov a zase sa vracia ako voda oplodňujúca všetok život.

Rovnako významné spojenie tvoria sily zo súhvezdia Panny a Rýb, spoločne nesú proces soli, ktorý zachováva Zem. Vápnik a kremík nám poskytujú sklo a i v prírode tvoria mnoho hornín, zvlášť sopečnej povahy, napríklad čadič, porfýr a lávu, ktoré sa vynikajúcim spôsobom podieľajú na tvorbe pevných zemských más.

Spojenie síl zo smeru Škorpióna a Býka je dokonca tak mocné, že ho človek bez zahaľujúcej sily vody nemôže zniesť. Kyanid je kostrou bielkoviny, ak budeme bielkovinu zbavovať vody, dospejeme postupne ku zlúčeninám podobným kyanidu. Vznikajúci kyanid je najsilnejším jedom na Zemi, duch tu pôsobí tak hlboko a bezprostredne, že je to pre človeka zhubné. Naproti tomu v kozme má podľa údajov Rudolfa Steinera očistnú silu na astrálnu sféru. Chvost komét nesie zlúčeniny kyanidu. V silnom zriedení - ako napríklad v mandľovom mlieku - sa terapeuticky používa k tomu, aby astrálne telo bolo hlboko podnietené k výstavbe dolného človeka, alebo možno tiež povedať k tomu, aby sa oslabila a upokojila odbúravajúca časť spojená s nervovou sústavou. Síce menej významnými, avšak hojne sa v prírode vyskytujúcimi zlúčeninami sú síran horečnatý a fosforečnan hlinitý (wavellit).

Dôležitými sa sily z Raka a Kozorožca stávajú v spojení s Baranom a Váhami, s ktorými opäť tvorí svetový kríž. Spoločne tvoria základ anorganického sveta: vápnik, kremík a hliník tvoria spolu s fosforom pevnú kostru Zeme. Fosfor síce nie je horninotvorný ako tie tri ostatné, ale ako dôležitý faktor sa podieľa na tvorbe ľudskej kostry a má svoj význam aj pri tvorbe zemskej kôry. Nájdeme ho teda rozosiaty všade v tvorbe horniny a tu a tam aj v podobe mohutných ložísk fosforečnanu vápenatého. Ak sa tieto látky umelo spoja procesom ohňa, získame cement, respektíve betón.

Máme teda jednak svetový kríž, ktorý tvorí základ organického sveta, a na druhej strane kríž, ktorý reprezentuje anorganický svet, a potom ešte tretí kríž zo svetových smerov Blížencov, Panny, Strelca a Rýb, v ktorom sa zreteľne manifestujú štyri živly éteru: oheň v síre, zahaľujúca vodnatá chémia v draslíku, svetlo v horčíku a utvárajúca, formujúca sila v halogénoch. Akoby samozrejme sa tieto štyri prvky nachádzajú vo svetových moriach. Geológovia vypočítali, že rozpustené masy soli - nielen chloridu sodného, ​​ale aj síranu horečnatého - sa vo svetových moriach vyskytujú v takých množstvách, že by sa z nich dali vytvoriť pevniny i so všetkými ich pohoriami.