Dvanásť zmyslov človeka

Rudolf Steiner bol prvý, kto poukázal na existenciu dvanástich zmyslov. Náuku o zmysloch nazval prvou kapitolou antroposofie, pretože zmyslové orgány sú nástroje, ktorými sa stretávame so svetom. Bol to výsledok jeho dlhoročnej bádateľskej práce. Ešte v septembri 1903 hovoril na prednáškach o desiatich zmysloch a až v júni 1916 prináša ako konečný výsledok svojho výskumu náuku o dvanástich zmysloch. Upozorňuje tým i na zmysly do tej doby vo svete neznáme, a predsa veľmi dôležité pre život jednotlivcov i pre život v sociálnom spoločenstve. Sú to v organizme dvanástich zmyslov zmysly svojím spôsobom najvyššie: zmysel pre vnímanie reči, zmysel pre vnímanie myšlienok druhého človeka a zmysel pre vnímanie osobnosti druhého človeka.

Zmyslové orgány nemôžeme chápať oddelene jeden od druhého. Sú spojené jeden s druhým a všetky zmyslové orgány tvoria dohromady nádhernú kompozíciu. Až cez túto kompozíciu možno pochopiť jej jednotlivé časti. Človek nemôže popísať jednotlivý zmyslový orgán, pokiaľ zároveň nepozná všetky ostatné.

Dvanásť zmyslov ako šesť polarít

1. hmat                                                12. zmysel pre ja
    ohraničenie vlastného ja                       ohraničenie druhých

2. životný zmysel                                 11. myšlienkový zmysel
    výstavba / odbúravanie                         pravda / nepravda
    vlastnej konštitúcie                                v duchu druhého

3. zmysel pre pohyb                            10. zmysel pre reč
    činnosť / prejavovanie sa                      činnosť / prejavovanie sa
    skrze telo                                              ducha druhých

4. zmysel pre rovnováhu                       9. sluch
    orientácia podľa tiaže                           stúpanie k duchu hmoty
    (hotový svet)                                        (tvoriaca sila)

5. čuch                                                   8. zmysel pre teplo
    vyprázdniť sa a odovzdať sa                 so záujmom prúdiť do
    pocitu (hmotne)                                     sveta (nehmotne)

6. chuť                                                   7. zrak
    kontrola vážiteľného:                            prežívanie nezvážiteľného
    toho, čo má budovať                             (pôsobenie slnka a svetla)
    môj mikrokozmos                                  v makrokozme
    (orientácia do vnútra)                           (orientácia von)

Štyri fyzické zmysly stoja naproti štyrom duchovným zmyslom. Štyri duševné zmysly stoja po dvoch naproti sebe.