Človek
Dvanásť zmyslov človeka
Rudolf Steiner bol prvý, kto poukázal na existenciu dvanástich zmyslov. Náuku o zmysloch nazval prvou kapitolou antroposofie, pretože zmyslové orgány sú nástroje, ktorými sa stretávame so svetom. Bol to výsledok jeho dlhoročnej bádateľskej práce. Ešte v septembri 1903 hovoril na prednáškach o desiatich zmysloch a až v júni 1916 prináša ako konečný výsledok svojho výskumu náuku o dvanástich zmysloch. Upozorňuje tým i na zmysly do tej doby vo svete neznáme, a predsa veľmi dôležité pre život jednotlivcov i pre život v sociálnom spoločenstve. Sú to v organizme dvanástich zmyslov zmysly svojím spôsobom najvyššie: zmysel pre vnímanie reči, zmysel pre vnímanie myšlienok druhého človeka a zmysel pre vnímanie osobnosti druhého človeka.
Zmyslové orgány nemôžeme chápať oddelene jeden od druhého. Sú spojené jeden s druhým a všetky zmyslové orgány tvoria dohromady nádhernú kompozíciu. Až cez túto kompozíciu možno pochopiť jej jednotlivé časti. Človek nemôže popísať jednotlivý zmyslový orgán, pokiaľ zároveň nepozná všetky ostatné.
Dvanásť zmyslov ako šesť polarít
1. hmat 12. zmysel pre ja
ohraničenie vlastného ja ohraničenie druhých
2. životný zmysel 11. myšlienkový zmysel
výstavba / odbúravanie pravda / nepravda
vlastnej konštitúcie v duchu druhého
3. zmysel pre pohyb 10. zmysel pre reč
činnosť / prejavovanie sa činnosť / prejavovanie sa
skrze telo ducha druhých
4. zmysel pre rovnováhu 9. sluch
orientácia podľa tiaže stúpanie k duchu hmoty
(hotový svet) (tvoriaca sila)
5. čuch 8. zmysel pre teplo
vyprázdniť sa a odovzdať sa so záujmom prúdiť do
pocitu (hmotne) sveta (nehmotne)
6. chuť 7. zrak
kontrola vážiteľného: prežívanie nezvážiteľného
toho, čo má budovať (pôsobenie slnka a svetla)
môj mikrokozmos v makrokozme
(orientácia do vnútra) (orientácia von)
Štyri fyzické zmysly stoja naproti štyrom duchovným zmyslom. Štyri duševné zmysly stoja po dvoch naproti sebe.