Planéty

Človeka oslobodzujúce planéty - Saturn, Jupiter, Mars
Osud určujúce planéty - Venuša, Merkúr, Mesiac

Vzhľadom k človeku tu existuje pozoruhodný vzťah medzi týmito planétami. Mesiac, ktorý zahŕňa prísne, úplne do seba sa sťahujúcich duchov a vyžaruje naspäť len to, čo k nemu žiari z univerza, vlastne buduje zovňajšok, telo človeka. Pri tomto budovaní zjednocuje s telesnosťou sily dedičnosti. V ňom sú práve tie duchovné bytosti, ktoré možno povedať v uplnej izolácii, z kozmického hľadiska premietajú o tom, čo sa z generácie na generáciu dedí okľukou cez telesnosť.

Venuša a Merkúr nesú duševno-duchovnú karmu viac do vnútra človeka a vynášajú ju na svetlo v založení jeho mysli, v jeho temperamente. Naproti tomu Mars a najmä Jupiter a Saturn, keď má k nim človek správny vzťah, majú v sebe niečo oslobodzujúceho. Vymaňujú ho zo všetkého osudovo určeného a priamo ho robia slobodnou bytosťou.

Mohli by sme tu použiť biblický výrok v trochu pozmenenej forme. Saturn, ktorý je verným strážcom pamäte univerza, jedného dňa povedal: Urobme človeka slobodným v jeho vlastnej pamäti. A tak bol vplyv Saturnu zatlačený do nevedomia, človek dostal svoju vlastnú pamäť a s ňou podklad, zástavu svojej osobnej slobody.

Rovnako tak milosti Jupitera ďakujeme za vnútorný voľný impulz, ktorý tkvie v slobodnom myslení. Jupiter by vlastne mohol ovládať všetky myšlienky človeka, lebo u neho môžeme nájsť všetky súčasné myšlienky celého univerza, keď si ich urobíme prístupnými. Ale aj on sa stiahol a ľudí necháva myslieť ako slobodné bytosti.

A slobodný princíp, ktorý tkvie v reči, spôsobuje, že dokonca Mars sa stal milostiplným. Keďže sa takpovediac musel pripojiť k rozhodnutiam ostatných planét vzdialených Slnku a nesmie ľuďom ďalej veci vnucovať, človek je tiež v reči istým spôsobom slobodný, nie je slobodný uplne, ale napriek tomu ním do určitej miery je. Takže Mars, Jupiter a Saturn môžu byť teda z ďalšieho hľadiska nazvané planétami oslobodzujúcimi človeka, naopak Venuša, Merkúr a Mesiac musia byť nazvané planétami určujúcimi osud.

Mesiac je predovšetkým fyzickým odleskom tých bytostí, ktoré človeka privádzajú do fyzického sveta. Saturn je fyzickým odleskom tých bytostí, ktoré človeka zase vynášajú von z fyzického pozemského sveta. Mesiac znáša človeka dole na Zem, Saturn ho zase vynáša najprv do vesmírnych diaľav a z nich potom do duchovného sveta. Ako má mesačné božstvo Jahve bytosti Venuše a Merkúru ako pomocníkov, tak má Saturn bytosti Jupitera a Marsu ako svojich pomocníkov pri vynášaní ľudskej bytosti do vesmírnych diaľok a do duchovného sveta. To sú vplyvy, ktoré na človeka pôsobia opačným spôsobom, ako vplyvy spriaznené s bytosťou Mesiaca.

Až do sedemnásteho a osemnásteho roku nás predovšetkým ovplyvňuje Mesiac, Venuša a Merkúr. Neskôr, keď prekročíme dvadsiaty a dvadsiatyprvý rok svojho života, prevláda vplyv Marsu, Jupitera a Saturnu, ktorý však vzrastie až neskôr tak, aby nás vyviedol z pozemského bytia do duchovného sveta. Vnútorná konštitúcia človeka je závislá na tomto prechode od vnútorných planét k planétam vonkajším.