Siderický zverokruh

Prvá historická zmienka o rozdelení dvanástich súhvezdí bola nájdená pri vykopávkach v Babylone. V dvoch textoch pojednávajúcich o Mesiaci, ktoré pochádzajú z r. 475 pr. Kr., boli súhvezdia rozdelené do dvanástich tridsaťstupňových znamení. To je prazverokruh, pôvodný zverokruh, nazývaný tiež siderický zverokruh (siderický znamená vzťahovaný ku hviezdam).

Siderický zverokruh je definovaný tak, že hviezda Aldebaran (oko Býka) v centre súhvezdia Býka leží pri 15° Býka, práve v strede tohto súhvezdia a hviezda Antares (srdce Škorpióna) je v srdci súhvezdia Škorpióna, leží pri 15° Škorpióna, v jeho strede. Obe hviezdy Aldebaran a Antares tvoria fiduciálnu osu, určujúcu osu siderického zverokruhu - Aldebaran a Antares stoja proti sebe a práve v strede dotyčných súhvezdí. Dĺžky ostatných stálic v zverokruhu boli určené v pomere k tejto ose. Babylonský hviezdny katalóg, ktorý údajne pochádza zo 4 st. pr. Kr. nás informuje o jasných hviezdach podľa dvanástich znamení siderického zverokruhu.

Keď dnes počujeme o pôvodnom rozdelení zverokruhu na dvanásť rovnako veľkých znamení (súhvezdí), je všeobecnou reakciou, že súhvezdia sú nerovnako dlhé. V dnešnej astronómii sú súhvezdia zverokruhu naozaj popísané ako nerovnako dlhé. Zatiaľ čo pre babylonských astronómov 6. a 5 st. pr. Kr. platili súhvezdia ako rovnako dlhé, grécky astronóm Ptolemaios (2. st. po Kr.), čiastočne vychádzajúci z Hipparcha z 2. st. pr Kr., zostavil hviezdny katalóg, v ktorom boli súhvezdia zverokruhu popísané ako nerovnako dlhé. Hviezdny katalóg Ptolemaiov v jeho astronomickom diele Almagest tvoril základ pre definíciu nerovnako dlhých súhvezdí v modernej astronómii.

Ako k tejto zmene rovnako dlhých dĺžok znamení v siderickom zverokruhu v nerovnako dlhé súhvezdia v astronomickom zverokruhu došlo? Babylončania mali jasnozrivé vnímanie sveta a mohli ešte vnímať duchovné bytosti pôsobiace v súhvezdiach zverokruhu. Mali za úlohu zo svojho jasnozrivého vnímania duchovných skutočností stanoviť rozsah vplyvu duchovných bytostí pôsobiacich zo súhvezdí zverokruhu. Babylončania definovali rozdelenie súhvezdí zverokruhu na dvanásť tridsaťstupňových znamení ako niečo, čo pre vonkajší prakticky život malo byť pričlenené ľudskej kultúre.

Ptolemaios už nemal jasnozrivé vnímanie nebies, a ním popísané súhvezdia ako nerovnako dlhé preto spočívali na zmyslovom vnímaní.