Cesta duše po smrti

V dobe kámalóky sa zväčšuje éterická forma človeka takže okolo jej koncovej hranice krúži dráha Mesiaca. Všetci ľudia vypĺňajú ten istý priestor, ktorý je ohraničený dráhou Mesiaca, behom obdobia kámalóky si neprekážame. Po tejto dobe sa staneme obyvateľmi Merkúru, potom Venuše, ďalej Slnka. Tu máme čo činiť so zvýšenou duchovnosťou, astralita mesačnej sféry je prekonaná. Život na každej planéte závisí na duševnom rozpoložení, ktoré sme si osvojili behom mesačného obdobia. Tí, ktorí sú zaujatí mravným súcitením, žijú inak než egoisti. Najviac budeme schopní nadviazať vzťah s tými, s ktorými sme boli pohromade v pozemskom živote. Spôsob tohto vzťahu bude závisieť na tom, aké útechy a aké utrpenia sme si vzájomne pripravili. Behom merkúrskeho obdobia sa len čiastočne morálny človek stane duchovným samotárom, morálny človek sa stane družným obyvateľom Merkúru. Behom stavu na Venuši sa rozšírime natoľko, že vypĺňame priestor až k hranici Venuše. Kto nebol náboženský, kto do seba neprijal nič večného, božského, kto nemohol mať v merkúrskom období duchovno-duševné vzťahy k iným ľudským dušiam, ten bude i v období Venuše samotárom. Ateisti sa stávajú v období Venuše samotármi, monisti budú musieť žiť vo väzení vlastnej duše, takže jeden sa nebude môcť priblížiť k druhému. Byť samotárom znamená mať otupené vedomie, ktoré druhého neobsiahne, byť družnou bytosťou znamená mať jasné vedomie, ktoré prenikne k druhému.

Človek vystupuje do hviezdných svetov, avšak čím chmúrnejšie prežíva nejakú oblasť, tým rýchlejšie sa preženie obdobiami a tým rýchlejšie dospeje k reinkarnácii, napr. takí, ktorí žili v minulom živote ako zločinci alebo mentálne zaostalí. Čím jasnejšie bolo vedomie vo hviezdnom svete, tým pomalšie sa dostane duša späť k inkarnácii. Obdobie Slnka prichádza asi za 100 r. po smrti. V ňom máme možnosť získať určitý vzťah k všetkým ľuďom. Keď sa otvorí človek Kristovmu impulzu, vtedy je jeho duša otvorená všetkým. Od mystéria na Golgote, sa môžeme spojiť s Kristovým impulzom, najväčšou duchovnou silou. Avšak ten, kto neprijal Kristov impulz, zostane i v slnečnom období samotárom.

Keď jasnovidec vidí auru nejakého človeka v mesačnom období, vidí v éterickom tele jadro, ktoré sa ukáže v oblačnej aure. Tá je na všetky strany tmavá, a zostane taká i v období Merkúru. V období Venuše vyvstane na jednej strane žiara, a jasnovidec pozoruje, že od tejto chvíle ak existoval morálny, náboženský prvok, mohol dosiahnuť vzťahov k bytostiam vyšších hierarchií. Keď bol človek dobrým človekom, žije v období Venuše s vyššími bytosťami v spojení, keď nie, odsudzuje sa tým k utrpeniu, bolesti a samotárstvu.

V 1. kultúrnej epoche, bolo možné vidieť Na Slnku Kristov trón. Ľudia, ktorí boli v živote dobrí, sa stretli v slnečnom období s Kristovou bytosťou. Behom staroperzskej epochy bol už Kristus na ceste k Zemi, a človek ho nemohol na Slnku nájsť. Od mystéria na Golgote je Kristus spojený so Zemou. Keď si ľudia na Zemi neosvojili Kristov impulz, nemôžu Krista medzi smrťou a novým narodením nájsť. Keď sme sa potom stali obyvateľmi Slnka a votkali si Kristov impulz, stojíme pred množstvom skutočností, ktoré označujeme ako akašickú kroniku Slnka. Ak sme na Zemi Kristov impulz nenašli, nemôžeme ani na Slnku čítať akašickú kroniku. Môžeme tieto zápisy čítať len vtedy, keď sme na Zemi s vrelým srdcom prijali mystérium na Golgote, potom sa naučíme čítať to, čo Kristus na Slnku urobil za milióny rokov.

Neskoršie dospejeme k Marsu, potom k Jupiteru a Saturnu, potom do sveta stálic. Až do slnečného obdobia sme pod vedením Krista. Potom potrebujeme vodcu, ktorý nás má vyviesť zo Slnka ďalej do kozmu. Postaví sa nám teraz po boku Lucifer. Keď mu prepadneme na fyzickej úrovni, potom to bude zlé, ale pokiaľ sme na Zemi mali správne porozumenie pre Kristov impulz, potom budeme i na Slnku dosť silní, aby sme Lucifera nasledovali bez nebezpečia. Od tejto chvíle sa stará o ďalší vnútorný postup duše tak, ako sa staral Kristus na tejto strane Slnka o náš vzostup až dosiaľ. Keď sme si na Zemi osvojili Kristov impulz, tak je na ceste k Slnku Kristus uchovateľom duše. Mimo okruh Slnka je Lucifer vodcom v kozmickom vesmíre, vo vnútri neho je pokušiteľom. Keď sme pre slnečné obdobie vyzbrojení Kristovým impulzom, tak nás vedú Kristus a Lucifer ako bratia.

Rozdielne však treba brať rovnaké slová Krista a Lucifera! Kristus hovorí: "Vo vás žije božská iskra, ste bohovia!" A Luciferovo veľké pokušenie: "Budete ako Boh." Sú to dva rovnaké výroky, ale obrovské protiklady! Všetko závisí na tom, kde človek stojí, či na strane Kristovej, alebo na strane Luciferovej. Antroposofia poskytuje dôležité porozumenie svetu. Vo fyzickom svete k nám musí pristúpiť niečo ako poznanie. Musíme si osvojiť na Zemi duchovnou vedou porozumenie pre Krista a pre Lucifera, inak nevstúpime do vesmíru vedome. Teraz na Zemi začína doba, kedy si ľudia musia uvedomiť. či je to Kristus alebo Lucifer, kto im po smrti šeptá do duše rovnaké slová. Musíme sa naučiť v živote medzi smrťou a novým narodením chápať Krista správnym spôsobom, aby sme nemuseli putovať svetovým priestorom - začínajúc slnečným obdobím - v spiacom stave. Človek prechádza sférami, aby sa opäť vrátil k pozemskému bytiu, až s bytosťami týchto sfér a s tými ľudskými dušami, ktoré prechádzajú posmrtným životom, spracuje svoju karmu. Pri návrate na Zem sa naše éterické telo neustále zmenšuje, až sa staneme tak malými, že sa môžeme opäť vteliť v novom ľudskom zárodku.