Pozemské látky a zverokruh

Lev - Vodík je zo všetkých prvkov Zeme tým, ktorý vždy speje do najvyšších oblastí atmosféry. Obsah vodíku v dolých atmosferických vrstvách činí 0,02 %, zatiaľ čo vo výške 100 km stúpa až na 70 %. V tejto látke sa uplatňuje vztlak, ktorý pozdvihuje všetko, s čím sa tento prvok spojí. Ťažké olovo, uhlík , kremík atď. sa pôsobením vodíku stávajú plynmi. Zo všetkých pozemských látok vodík v sebe nesie najviac tepla. Vo vodíku tak nachádzame kvality najvyššieho vztlaku a najväčšieho vzťahu k teplu.

V procese tvorby kvetov a semien nachádzame stopy vodíku. V ľudskom organizme ohnivé sily vodíku, ktoré prúdia zo srdca a uvoľňujú z tiaže spojenie so Zemou a umožňujú vytváranie predstáv, ktoré nevyvierajú z materializmu, ale zostupujú z kozmu. Nejedná sa tu samozrejme o hrubé hmotné deje, ale o pôsobenie tvorivých síl, ktoré sú úzko spojené s procesom srdca. Rudolf Steiner vodík nazýva "srdcom sveta".

Položme si otázku: Ako v človeku podnietime proces vodíku, ako ho podnietime k slobodným ľudským myšlienkam? Môžeme toho dosiahnuť, keď sa naplníme pravým nadšením pre duchovné ciele, a chorého človeka môžeme vyliečiť, keď mu správnym spôsobom pomocou umeleckej terapie sproastredkujeme nadšenie pre krásu sveta, farieb, tónov a slova. V medikamentóznej liečbe je treba použiť semená a oleje, ktoré v sebe nesú silno zdôraznený proces vodíku.

Vodnár - Kyslík nás vedľa dusíku a minimálneho množstva iných plynov obklopuje v atmosferickom vzduchu. Ďalej nás obklopuje vo svojom spojení s vodíkom ako voda a pristupuje k nám v spojení s temer všetkými ôpozemskými prvkami v horninách Zeme. Vo všetkých týchto javových formách je nositeľom života. Pozrime sa na nerastný svet: Kyslík sa s temer všetkými látkami spája tak, že ich vlastné povahu príliš nemení, ba naopak ich privádza k chemickej účinnosti odpovedajúcej ich podstate. To bude zrejmé, keď sa pozriemena kremík či vápnik alebo na kovy. Nikdy by nedospeli k pozemskej aktivite, keby sa nespojili s kyslíkom do podoby kremeňa, vápna a kovocých oxidov. Uchovávajú si svoj vlastný charakter, vďaka kyslíku ale všetky získavajú chemickú účinnosť. Spojením s kyslíkom je umožnené aj to, aby sa kyseliny a zásady harmonicky spojili a vytvorili soli. Kremeň, vápno a ďalšie látky sa týmto spôsobom stávajú pevným, avšak aktívne sa vyvíjajúcim telom Zeme.

Ešte zrejmejšie pre nás bude životodarná sila kyslíka na povahe vody. Voda, nesúca všetok život, prestupuje zem, v tele rastlín sa vymaňuje z tiaže a stáva sa v nich vodou utvárajúcou a živou. Vodík by ustavične unikal k periférii vesmíru, keby ho kyslík nesťahoval dolue, aby spolu s ním tvoril vodu, oplodňujúcu pozemsky život. Vodík umožňuje rozplynutie a smrť rastliny a jej znovuzrodenie v semene. V lete sa rastlina rozplýva na krídlach vodíka, vodík ju v odkvitaní privádza k podstate. Zostáva len semeno, ktoré je takpovediac kotviskom k tomu, aby táto podstata ďalšieho jara opäť vstúpila do sveta javov, to sa potom deje na krídlach kyslíka.

Popisované javy nám ukazujú, že kyslík všade tvorí základ zivota na Zemi. Žiadny pozemský život sa nemôže rozvinúť bez toho, že by pri tom hral kyslík významnú rolu. Zo všetkého činí pozemšťana, pretože umožňuje, aby sa k pozemsky živému primkly duchovné utvárajúce sily a viditeľne v ňom pôsobili. Kyslík túto funkciu plni aj v človeku. Pri prvom nadýchnutí, pri ktorom po narodení vdýchne kyslík, sa človek stáva pozemšťanom, a kým prebýva na Zemi, potrebuje kyslík ako nositeľa zivota.

Je dôležité uvedomiť si, že aj v človeku pôsobí vodík a kyslík polárne proti sebe. Keby napríklad požité potrava vstúpila len do prúdu krvi a tým do oblasti činnosti srdca, ustavične by sa rozplývala do nehmotna a my by sme nemohli vytvárať žiadnufyzickú látkovosť. Až pôsobením vdychovaného kyslíka je prúd éterizovanej potravy prevádzaný do fyzickej javovej formy a použitý k tvorbe orgánov.

Škorpión - S uhlíkom sa na rozdiel od vodíka, kyslíka a dusíka, nestretávame v podobe plynu, ale nachádzame ho v nerastnej prírode ako pevný útvar - tuha, diamant. Diamant je najtvrdší prírodný materiál, ktorý sa na Zemi vyskytuje, kryštalizuje v pravidelnej polyedrickej forme. Zároveň je to však aj kameň, ktorý v sebe má najviac ohňa. Tá najtvrdšia forma je preniknutá sršiacim ohňom. Tiež uhlie, ktoré poznáme ako čierny a tvrdý kameň, má v sebe, hoci skrytú, tú istú ohnivú silu. Táto sila je tu uzavretá do čiernej, temnej hmoty a prejaví sa až vtedy, keď sa forma spaľovaním rozpadne. Je tu zrejmé, ako je oheň utváraný až do podoby pevnej hmoty.

Ak sa pozrieme na oživenú prírodu alebo na človeka, sú všetky organické útvary prestúpené uhlíkom. Každý list, každý kvet, každý plod, každé zviera, každý ľudský orgán, každá jednotlivá substancia vďačí za svoju formu tvorivým silám uhlíka. V organickej prírode pred nás táto utvárajúca sila predstupuje v nekonečnej rozmanitosti. Uhlík sa sám pred všetkými ostatnými pozemskými prvkami vyznačuje tým, že sa dokáže spájať sám so sebou a na základe toho môže tvoriť stále nové štruktúry, reťazce a prstence. Na tieto uhlíkové skelety sa pripájajú ďalšie prvky, vodík, kyslík a dusík, takže potom vznikajú stále nové látky. Sú známe milióny rôznych zlúčenín uhlíka. Naproti tomu všetky ostatné pozemské látky, ktoré sú chémii známe ako chemické prvky, dávajú spoločne len tisíce rôznych zlúčenín.

Tvorivé sily uhlíka však úplne nepostihne, ak ich budeme brať na vedomie len vo fyzicko-éterickom svete. Za touto schopnosťou sa totiž skrýva oheň, ktorý z uhlíka robí nositeľa vesmírnych utvárajúcich síl. Vieme si predstaviť, že uhlík môže vytvárať toľko organických látok len vďaka tomu, že je sám niečím naživo pôsobiacim a bytostným, prestúpený praobraz duchovného sveta. Tak ako v sebe sochár nesie ideu, obraz diela, ktoré tvorí, a snaží sa tento obraz vtlačiť do hmoty, do dreva či kameňa, musíme v uhlíku vidieť vesmírne imaginácie, ktoré on s pomocou ostatných prvkov viditeľne fyzicky utvára v hmote. V rastline tento proces dospieva až do konca. Rastlina vdychuje uhlík v podobe kysličníka (oxidu) uhličitého a on v nej utvára až do nepohyblivej formy. V človeku však činnosť uhlíka nesmie dospieť až do konca, inak by sa v ňom presadila tendencia utvárať strnulú, nepohyblivú rastlinu a človek by svoju duchovno-duševnú bytosť až príliš vyčerpával vo fyzicko - telesnom formovaní. Tvorivé sily uhlíka musia zostať účinné na vyššej úrovni, preto musí byť uhlík ako kysličník uhličitý vydychovaný, avšak malá časť, ktorú ja. dokáže zvládnuť, zostáva stále v krvi, zvlášť v žilovej krvi hlavy. Tu prostredníctvom svojej utvárajúcej sily poskytuje fyzický podklad pre utváranie myšlienok. Potrebujeme formujúce silu uhlíka - ktorého proces v sebe nesmieme nechať dôjsť až k rastlinnému utváraniu - aby sme mohli utvárať aj myšlienky a duchovnosť formovať do podoby plastických myšlienkkových obrazov.

Čim viac v sebe budeme toto vytvaranie myslienok obrazného, imaginatívneho charakteru rozvíjať, tým viacej v sebe budeme uhlík zhodnocovať a tým menej ho budeme vydychovať. Tak môžeme rozumieť výroku Rudolfa Steinera, že v meditácii sa dýchanie mení a človek vydychuje menej uhlíka. V uhlíku tak môžeme vidieť nositeľa sily, ktorá oheň, ducha vtláča do hmoty. Alchymisti ho nazývali Kameň mudrcov, ktorý necháva pôsobiť ducha v tele tak, aby telesnosť bola preniknutá ohňom ducha. Takáto úvaha môže viesť k terapeutickému použitiu uhlíka, napriklad vo forme rastlinného uhlia (Carbo vegetabilis) všade tam, kde sa v človeku nedostáva fyzického podkladu práve pre činnosť ja, kde vznikaju procesy, ktoré nedosahujú úroveň ľudstva, hovorí Rudolf Steiner o procese zozvieračtenia.

Bolo povedané, že uhlík privádza utvárajúce sily k tomu, čo má charakter ohňa. V človeku však máme tepelný pól v látkovej výmene. Tu sa uskutočňujú procesy uvoľňovania požitej potravy, ktoré potom ale musia prebiehať za pôsobenia utvárajúcej sily činnosti ja. Ak sa to nedeje dostatočne intenzívne, vznikajú poruchy, ktoré sa môžu prejavovať príliš silnou tvorbou plynov, nesformovanou stolicou, ba i hnilobnými hnačkami. Tu je potrebné posilniť utvárajúci proces uhlíka.

Proti tomuto procesu zozvieračťovania stavia človek proces vnútornej tvorby svetla, ktorý ho práve odlišuje od zvieraťa. Na tomto vnútornom svetelnom procese sa podstatne podieľa uhlík, to je základom rozvíjania nášho zmyslového a predstavového života, nášho duchovního života ako takého. Sily ja sú do látkovej výmeny obvykle privádzané prostredníctvom uhlíka vo forme cukru v krvi. Tieto cukrové sily môžeme organizmu opäť dodávať v zosilnenej podobe v skaramelizovanom (čiastočnému uholnateniu podrobenému) cukru, ktorý terapeuticky použijeme pri slabosti látkovej výmeny, ale aj tam, kde proces látkovej výmeny, nedovedený až do konca, vedie k poruchám na periférii, ako napríklad pri reumatizme a dne.

Rak - V oblasti látok pôsobí náležitým spôsobom fosfor. Vyjdime zo slov Rudolfa Steinera:

"Fosfor nachádzame v ľudskom organizme ako kyselinu fosforečnú a fosforečnany v bílkovine, v mozgu a v kostiach. Tiahne k anorganickými substanciám, ktoré majú svoj význam v oblasti ústrojnosti ja. Podnecuje vedomú činnosť človeka, opačným spôsobom ako síra, totiž podnietením vedomej činnosti, podmieňuje spánok. Síra naproti tomu podmieňuje spánok tým, že zvyšuje nevedomú fyzicko-éterickú činnosť. Fosfor teda pôsobí tak, že nás podnecuje k vedomej činnosti - a teda že uvádza ja a astrálne telo hlbšie do našej bytosti. To má však za následok aj to, že éterické telo je silne vytláčané zo svojho spojenia s fyzickým telom a že ja a astrálne telo svojej utvárajúce sily prenášajú priamo na fyzické telo. Najzreteľnejšie je to zrejmé v orgánových sústavách, kde nachádzame fosfor - v mozgu, v nervoch a v kostiach. To sú orgánové sústavy, ktoré sú len slabo prestúpené životom a stoja úplne v službách ja a astrálneho tela. Tento pól, zvlášť mozog a nervy, slúžia našej vedomej myšlienkovej činnosti. Nie je v nich takmer žiadny život, žiadna regeneračná sila, avšak éterické telo, ktoré je tu vytiahnuté zo svojho organického spojenia, nám dáva možnosť utvárať myšlienky. Múdrosť, ktorú éterické telo kedysi obdržalo ako dar z kozmických diaľav, sa na tomto póle dáva k dispozícii nášmu ja k vedomej duchovnej činnosti. Ak ale nevyvinieme dostatočnú aktivitu k zvedomeniu týchto múdrych síl, objavia sa chorobné poruchy, napríklad aj nespavosť. V takýchto prípadoch sa medikamentózne podáva fosfor alebo v liečebnej eurytmii gesto hlásky F.

Názov fosfor znamená "svetlonoš" a vo svojom chemicko-fyzikálnom správaní fosfor skutočne ukazuje, že si z všeobecného vesmírneho svetla vyčlenil svoje vlastné svetlo. Vo svetielkovaní morí, vo svite svetlušiek - Rak je súhvezdie, v ktorom sa Slnko nachádza v júli, kedy nás večer v kríkoch a v lese obveseľujú svetlušky - v jase bludiček vidíme zažiariť podstatu fosforu. Ak položíme kúsok fosforu voľne na vzduch, premieňa ustavične kyslík na ozón, to sa deje za zmeny objemu, a síce, v pomere 3 : 2. Ozón nie je nič iné ako zhustený kyslík. Ak sa pozrieme na tento dej bližšie, všimneme si okolo fosforu svetielkujúceho nazelenalým svetlom bielej, hustejšie vrstvy vzduchu, ktorá sa v špirálach pohybuje okolo fosforu sem a tam. Náhle dôjde k samovznieteniu a plameň vysrší s počuteľnou a viditeľnou dynamikou hlásky F. Rudolf Steiner túto dynamiku charakterizuje ako "popud k činu".

Panna - Gesto zahaľovania, ktoré vykonávame u eurytmickej hlásky "b", sa nám môže názorne ukázať aj vtedy, ak prevedieme v laboratóriu nasledujúci pokus: do lúhu draselného alebo sodného necháme opatrne kvapkať roztok kovu, napríklad síran meďnatý, uvidíme potom, že dopadajúce kvapky sa s lúhom nemiešajú, ale zostávajú zachované ako kvapky obklopené jemnými blankami pripomínajúcimi vznášajúce sa závoje. Až keď zamiešame roztok, kvapky sa podľa okolností rozpustia za vzniku koloidnej sústavy. Ako je známe, koloidné roztoky sa vyznačujú svojím zvláštnym povrchovým účinkom. Koloidný roztok si môžeme predstaviť ako pozostávajúci zo samých maličkých rovnomerne disperzno rozptýlených kvapôčok, pričom každá z kvapôčok ako by bola vyzdvihnutá z pozemských pomerov a vymyká sa obvyklým chemickým reakciám.

V tomto koloidnom stave sa nachádzajú aj telesné tekutiny chylus, lymfa a krvné sérum. Všetky majú charakter zásady, lúhu vyskytujúceho sa všade, kde sa pohybujeme v oblasti živého-éterického. Uskutočňujú sa v nich procesy výstavby, rastu a zažívania. Lokalizované sú tieto procesy v oblasti medzi črevom, pečeňou a obličkami a musíme sa domnievať, že tu požitá potrava prechádza éterickou premenou. Z teórie vieme, ako je všetko, čo má charakter lúhu, dôležité pre činnosť pečene. Ak budeme študovať povahu lúhov a kyselín, nájdeme nasledujúce znaky: lúhy bývajú väčšinou viskózne, husté, kyseliny pohyblivé, riedke. Na jazyku chutia zásady lúhovito, kyseliny sťahujú. Ak lúh ohmatáte, máme na prstoch pocit slizu a klzkosti, naproti tomu kyseliny kožu zvráskavajú. Vo všetkých prípadoch prežívame, že lúh má nadobúdajúci charakter, podobne ako éterické telo, kyseliny naproti tomu vysušujú a sťahujú ako astrálne telo. Tak sú tiež lúhy v prírode najsilnejšie zastúpené tam, kde sa rozvíja niečo pučiaceho a kde ponáhľajú k vzniku šťavnatej dužiny v zrejúcich plodoch, napríklad jablko. Veľa draslíka je obsiahnuté v druhoch ovocia, ktoré s obľubou bývajú podávané tiež dieteticky, aby bol organizmus "zalkalizovaný". Všetko, čo v prírode naliehavo speje ku zreniu a v zrení sa pozemsky utvára, sa opiera o pôsobenie alkálií.

Kozorožec - vo zverokruhu stoja ako polarity proti sebe podstata Barana ako utvárajúcej, formujúcej sily a sily Váh, uplatňujúce sa v privádzaní hmoty. Sily Kozorožca, stojace v kvadratúre k Baranovi a Váham, môžeme spoznať ako plastickú, modelujúcu činnosť vytvárajúcu harmóniu medzi oboma pólmi, spájajúcej medzi silou hmoty a silou formy. Vo svete látok môžeme za nositeľa tejto sprostredkujúcej sily, spájajúcej hmotu a silu formovania, považovať ílovú zeminu, vyrovnávajúcu medzi kremíkom a vápnom. V nerastnom svete nachádzame všade v spojení ako s kremíkom, tak aj s vápnom. Že v sebe íl silno nesie plasticky prvok, o tom svedčí jeho použitie v umeleckom modelovaní. Vďaka tomu, že v sebe sám nesie formujúce sily prekonávajúce hmotu, je možné vtlačiť mu formujúce sily, ktoré nami prúdia, tam, kde sa v ňom tieto sily plne uplatnia, vzniká svet drahokamov. Boh stvoril človeka z "hliny" a tam, kde je táto substancia vyšľachtená až k priezračnosti, vzniká oko. Tak tiež vznikajú drahokamy ako zmyslové orgány Zeme: korund, rubín a safír sú čistú ílovou zeminou (oxid hlinitý); smaragd, almandin, granát, turmalín a alexandrit majú základ v ílovej zemine.

Chemické správanie hliníka ako amfotérneho prvku je výrazom striedavého pohybu medzi duchom a hmotou. Hliník vytvára zlúčeniny charakteru soli ako s kyselinami, tak so zásadami. Možno povedať, že kmitá medzi kyselinotvornými a zásaditými kvalitami zverokruhu. Terapeuticky používame íl vo forme alumenu (kamenec) a ortoklasu (živec) na podnietenie obehu. Má rovnakú indikačnú oblasť ako eurytmické gesto "l". Sem patrí aj všetko, čo súvisí s použitím ílu a liečivej zeminy v prírodnom liečiteľstve.

Ryby - "Udalosť sa stala osudom", tak charakterizuje Rudolf Steiner súhvezdie Rýb. Spolupôsobenie horčíka a fluóru je obzvlášť dôležité až do tvorby zubov. Na zuboch tak môžeme vidieť, ako prebieha spolupôsobenie týchto dvoch procesov v celom človeku. Ak je proces fluóru nedostatočný, ľahko sa stáva, že tvorba nedospieva do konca, k zaoblenému ukončeniu, to sa môže prejavovať v myšlienkovom živote človeka, rovnako ako v peristaltickom pohybe čreva. Nie je teda prekvapujúce, že eurytmická hláska "n". sa terapeuticky používa proti hnačke, naproti tomu eurytmické gesto "g", ktoré patrí k Strelcovi, spúšťa proces pôsobiaci opačne.

Fluór nachádzame aj v nerastnej podobe ako veľmi silno rozpúšťajúce látky zároveň je však v roztoku utvárajúci a zaobľujúci. Môžeme to vidieť u odlomenej sklenenej tyčinke, ktorú môžeme zaobliť - podobne ako v plameni - v roztoku kyseliny fluorovodíkovej. Fluór a jemu príbuzné prvky, ku ktorým patrí aj chlór, nazývame halogény, to znamená prvky solitvorné. Najcharakteristickejším spôsobom uskutočňujú proces, ktorý označujeme za proces tvorby soli, spájajú sa s lúhmi, ktoré sú priradené k Panne, stojacu v opozícii k Rybám, teda s typickými predstaviteľmi slanosti.

Kamennú soľ (chlorid sodný) a väčšina týchto ďalších solí kryštalizuje v kubickej forme, ktorú môžeme označiť za symbol Zeme. V svetovom smere, ktorý je daný Rybami a Pannou, tak pôsobí proces ustavičnej éterckej tvorby soli, prestupujúcej Zem i človeka. Je to práve sila súhvezdia Rýb, ktor á utvára až do tejto výraznej zemskej formy. V Baranovi sa stretávame s mäkkou zaobľujúcou silou vytvárajúcou povrchy, tu však je utvárajúca sila vedená až do tých najhlbších hlbín. Táto sila dospela ku koncu, v tomto konci však sa nachádza nový počiatok, je to "udalosť, ktorá sa stala osudom".

Blíženci jednej strane posilňujú étericko-fyzickú oblasť a na druhej strane uvoľňujú oblasť duševnú. To sa deje aj vtedy, keď sa smejeme a pri tom vyvádzajú astrálne telo von a rozpínajú ho. V určitej oblasti nášho organizmu sa tento dej musí fyziologicky odohrávať neustále. Pri trávení je to jeho prvá časť, odohrávajúca sa v ústach, chuťovo-zmyslový proces, ktorého sa ja zúčastňuje najviac. Potom trávenie prechádza do oblasti ovládanej viac duševnou zložkou, čo sa prejavuje v oblasti žalúdka, najmä prítomnosťou tu sa vyskytujúcej kyseliny. Ďalej potom trávenie prebieha v alkalickom prostredí čreva, to znamená, že teraz sa musí odohrávať úplne v éterickej oblasti, aby to, čo je vybavené cudzím éterom, prešlo do sféry vlastného ľudského éteru. K tomu však dochádza priechodom cez anorganicky fyzický stav a éterické telo tu musí pracovať v úzkom spojení s fyzickým telom. Pokiaľ tu duševnosť vnikne príliš hlboko, sú nutným dôsledkom poruchy trávenia, v liečebnej eurytmii sa potom použije hláska "H" aby sa astrálnost uvoľnila z organických procesov.

Ak chceme rovnakým smerom pôsobiť medikamentózne, podáme síru. Síra podporí trávenie tak, že potrava - obzvlášť bielkovinová - môže riadnym spôsobom vojsť do éterického tela. Oblasť jej pôsobenia spočíva v hornej časti trávenia tenkým črevom, všeobecne ale všade tam, kde chceme uvoľniť príliš tesné spojenie medzi astrálnym a éterickým telom a éterické telo prikloniť viac fyzickému telu. Astrálne telo je tým viac privedené k ja. Vďaka tejto svojej účinnosti sa síra stáva priamo liekom na spanie. Svoju pôsobnosť síra rozvíja v oblasti fyzického a éterického tela, čo je zrejmé aj z toho, že keď človek prijme viac síry, pocíti závrat a jeho vedomie sa zatemňuje. Tiež spánok, teda stav, kedy astrálne telo a ja nepôsobí ako duševné podstaty, je intenzívnejšie, ak človek požije viac síry. Presne tak to prežívame u eurytmického gesta "h", pri nadmernom vystupňovaňí môže viesť až k bezvedomiu. Z hláskového gesta tu môžeme vyčítať gesto účinnosti v oblasti látkovej výmeny.

V síre teda máme dvojaké pôsobenie: jednak silnejšie spája éterické a fyzické telo, teda posilňuje nás vo fyzickej oblasti, a na druhej strane privádza astrálne telo viac do oblasti ja. Síre však musíme pripísať ešte jedno pôsobenie: tak ako sa pohybuje sem a tam medzi hláskami a spája ich, pripadá aj síre úloha navzájom spájať látky. K tomu dochádza najmä vo tvorbe bielkoviny, ktorá prebieha vďaka tomu, že síra prepožičiava uhlíku, vodíku, kyslíku a dusíku schopnosť spojiť sa. Túto úloua má síra nielen v organizme, ale tiež všade v mimoľudskej prírode, máloktorý iný prvok sa tak ľahko spája s množstvom iných prvkov ako síra. Zvlášť ku kovom má síra veľkú afinitu, podobne ako hláska "H" k vokálom. Dokonca aj s inak odmietavým zlatom sa síra spája v zlatohnedé alebo čierne sulfidy. Túto mnohostrannú aktivitu v chemizme musíme považovať za manifestáciu éterickosti. Ak vezmeme do úvahy bielkovinu, ktorej tvorba sa môže odohrávať len v éterickom organizme, pochopíme úlohu síry ako sprostredkovateľa medzi fyzičnom a éteričnom. V rastlinnej ríši sa táto tvorba bielkoviny vyskytuje v semene. Ak pôjdeme v júni, teda v čase, kedy Slnko stojí v Blížencoch, po rozkvitnutej lúke, budeme v pučaní a kvitnutí prežívať bujnenie sulfurického živlu, rozprestierajúci sa prírodou. Je to ten istý prvok, ktorý je neskôr okolo sv. Michala - spútaný v tvorbe bielkoviny v semene - preukázateľný chemicky. Čo sa však deje v tejto rastúcej vegetácii? Svetová duša je tu ustavične odmietaná. Kvetom sa rastlina dotýka svetovej duše, zároveň sa však bráni jej hlbšiemu prenikaniu do svojho organizmu, farbami - najmä teplými sulfurickými farbami červenou a žltou - sa kvet bráni prenikajúce svetovej astralite. Počas rozmáhajúceho, zelenajúceho sa, kvitnúceho vegetovania je teda astrálnost odrážaná, aby potom v zimnom čase mohla k potomstvu duchovne priviať hviezdna múdrosť kozmu a vtlačiť mu obraz novej rastliny.

Váhy - kremík je nositeľom jednotne formujúceho princípu a ktomu dodáva vápnik hmotu. V rastlinnej ríši spôsobuje vápnik plnenie substancií - spomeňme len na kapustovú hlávku a tlstú repu, ako zdola mohutnie. Naproti tomu kremík spôsobuje krehké lúčovité formy, spomeňme na trávy a obilie, zhora jemne tvarované. V organizme nás vápnik najsilnejšie uvádza do pozemsko-látkovej oblasti. Je to prvok, ktorý tvorí kostru, a tým sme na jednej strane postavení do zemskej tiaže, substancia je tu ale do oblasti ducha votkaná tak, že vo svojej štruktúre odhaľuje duchovne formujúce sily, a keďže má človek takto sformovanú kostru, môže sa podľa nej zase aj orientovať. Ja má možnosť "zvažovania predpokladu myšlienky" vo vápennej štruktúre kostí. Naša pozemská chytrosť tak súvisí s vápnikom, na čo Rudolf Steiner opakovane poukazoval.

Strelec - S vylučovaním súvisia pochody vedomia, teda myslenie. Za pochody vylučovania však musíme považovať aj tie, ktoré prebiehajú vo vnútri organizmu, ako je napríklad vylučovanie kostry, nervovej substancie atď., aj to sú pochody, kedy je pevné vymodelovávané z tekutého. Úplne zreteľné je to u malého dieťaťa. Tu máme sprvu čo robiť s organizmom, ktorý je prevažne mäkký, tekutý, málo utváraný. Znovu a znovu sa potom kostra spevňuje, kým tento proces nie je ukončený vysunutím druhých zubov, pevný organizmus bol vysunutý z tekutého. Uvedomujeme si, že v tomto okamihu sa éterické tvorivé sily, ktoré boli doteraz pripútané vo výstavbe orgánov, uvoľňujú pre činnosti myslenia a pamäti. Dieťa dosiahlo školskej zrelosti. V tomto pochode máme názorne pred sebou celé gesto eurytmickej hlásky "g". Vieme však tiež, že tento proces je látkovo nesený horčíkom, Rudolf Steiner často upozorňoval, ako dôležitý je pre človeka proces tvorby zubov a akú úlohu pri tom zohráva horčík. Sily horčíka nazývá silami vytláčania. Pôsobenie horčíka je tak rovnaké ako pôsobenie u hlások "G" a "K": vymodelovávať pevné z tekutého a posúvať to k vylúčeniu, pričom sa uvoľňujú žiarivé sily. Veľmi drastický je vylučujúci účinok horkej soli, horká soľ však nie je nič iné ako síran horečnatý.

Tiež v nerastnej prírode sa stretávame s oboma charakteristickými vlastnosťami horčíka. Horčík spevňuje všetky horniny a utvárajúce sily, ktoré sa pri tom uvoľňujú, vtláčajú spevňujúcej sa hornine formu lúčov, vidíme to u nerastov obsahujúcich horčík, napríklad u aktinolitu, azbeste atď. V rastlinnom svete sa táto sunúca sila horčíka prejavuje v procese asimilácie, horčík v chlorofyle tu hrá rovnakú úlohu ako železo v krvi.

Ak sa pozrieme na celkový obraz zverokruhu, všimneme si radu zákonitostí.
Štyri hlavní predstavitelia zverokruhu,
Orol,
Lev,
Vodnár,
Býk,
spoločne tvoria svetový kríž, ktorý je základom všetkého organického sveta.
Sú to štyri svetové smery, z ktorých prúdia bytostné sily
uhlíka,
vodíka,
kyslíka,
dusíka
pri tvorbe bielkoviny.
Ku každej z týchto štyroch reprezentatívnych svetových síl sú priradení dvaja súputníci:
k Levovi - na jednej strane Rak, na druhej strane Panna,
k Vodnárovi - na jednej strane Kozorožec, na druhej strane Ryby,
k Býkovi - Baran a Blíženci,
k Orlovi - Váhy a Strelec.

V látkových silách to vyzerá tak, že s hlavným prvkom býva takmer vždy spojená na jednej strane skôr utvárajúca a na druhej strane skôr uvoľňujúca komponenta. Chemicky navzájom nevykazujú príliš veľkú afinitu, vždy dvaja z priradených súputníkov sa navzájom priamo takmer nezlučujú, nanajvýš za sprostredkovania kyslíkom. Naproti tomu je nápadné, ako významná spojenie vytvárajú silové pôsobenia nachádzajúce sa proti sebe. Vodík a kyslík predstavujú obe zložky vody. Z dvoch kvalít - z vodíka spejúceho nahor a z kyslíka uvádzajúceho do života Zeme - vzniká to, čo odhaľuje pôsobenie oboch komponentov v jednom celku, totiž vo vode: speje hore do tvorby oblakov a zase sa vracia ako voda oplodňujúca všetok život.

Rovnako významné spojenie tvoria sily zo súhvezdia Panny a Rýb, spoločne nesú proces soli, ktorý zachováva Zem. Vápnik a kremík nám poskytujú sklo a i v prírode tvoria mnoho hornín, zvlášť sopečnej povahy, napríklad čadič, porfýr a lávu, ktoré sa vynikajúcim spôsobom podieľajú na tvorbe pevných zemských más.

Spojenie síl zo smeru Škorpióna a Býka je dokonca tak mocné, že ho človek bez zahaľujúcej sily vody nemôže zniesť. Kyanid je kostrou bielkoviny, ak budeme bielkovinu zbavovať vody, dospejeme postupne ku zlúčeninám podobným kyanidu. Vznikajúci kyanid je najsilnejším jedom na Zemi, duch tu pôsobí tak hlboko a bezprostredne, že je to pre človeka zhubné. Naproti tomu v kozme má podľa údajov Rudolfa Steinera očistnú silu na astrálnu sféru. Chvost komét nesie zlúčeniny kyanidu. V silnom zriedení - ako napríklad v mandľovom mlieku - sa terapeuticky používa k tomu, aby astrálne telo bolo hlboko podnietené k výstavbe dolného človeka, alebo možno tiež povedať k tomu, aby sa oslabila a upokojila odbúravajúca časť spojená s nervovou sústavou. Síce menej významnými, avšak hojne sa v prírode vyskytujúcimi zlúčeninami sú síran horečnatý a fosforečnan hlinitý (wavellit).

Dôležitými sa sily z Raka a Kozorožca stávajú v spojení s Baranom a Váhami, s ktorými opäť tvorí svetový kríž. Spoločne tvoria základ anorganického sveta: vápnik, kremík a hliník tvoria spolu s fosforom pevnú kostru Zeme. Fosfor síce nie je horninotvorný ako tie tri ostatné, ale rovnako ako sa čoby dôležitý faktor podieľa na tvorbe ľudskej kostry, má svoj význam aj pri tvorbe zemskej kôry. Nájdeme ho teda rozosiata - ako korenie v koláči - všade v tvorbe horniny a tu a tam aj v podobe mohutných ložísk fosforečnanu vápenatého. Ak sa tieto látky umelo spoja procesom ohňa, získame cement, respektíve betón.

Máme teda jednak svetový kríž, ktorý tvorí základ organického sveta, a na druhej strane kríž, ktorý reprezentuje anorganický svet, a potom ešte tretí kríž zo svetových smerov Blížencov, Panny, Strelca a Rýb, v ktorom sa zreteľne manifestujú štyri živly éteru: oheň v síre, zahaľujúca vodnatá chémia v draslíka, svetlo v horčíku a utvárajúca, formujúca sila v halogénoch. Akoby samozrejme sa tieto štyri prvky nachádzajú vo svetových moriach. Geológovia vypočítali, že rozpustené masy soli - nielen chloridu sodného, ​​ale aj síranu horečnatého - sa vo svetových moriach vyskytujú v takých množstvách, že by sa z nich dali vytvoriť pevniny i so všetkými ich pohoriami.