Vývoj Zeme

Duchovným bádaním v akašickej kronike dospejeme až k počiatku Zeme. Spôsob pozorovania, ktorý stavia len na skutočnostiach fyzických zmyslov, nemôže dospieť k záverom, ktoré majú s počiatkom Zeme niečo spoločné. Keď duchovné pozorovanie ide v živote Zeme naspäť, príde až k bodu vývoja, na ktorom všetko hmotné ešte len začína. Vyvíja sa z duchovna. Predtým je tu iba duchovno. Duchovným pozorovaním vnímame ako sa toto duchovno zhusťuje v hmotu. Máme pred sebou proces, ktorý sa na vyššom stupni odohráva tak, ako keď pozorujeme nádobu s vodou, v ktorej sa umelým ochladzovaním postupne vytvorili kusy ľadu. Ako to, čo bolo predtým len vodou, sa zhusťuje v ľad, tak môžeme duchovným pozorovaním sledovať, ako sa z predchádzajúceho čistého duchovna zhusťujú hmotné javy, procesy a bytosti. Tak sa vyvinula fyzická Zem z duchovnej podstaty. Nemožno si však predstavovať, že sa kedysi všetko duchovné premenilo v hmotné, ale v hmote máme premenené časti pôvodného duchovna. Pritom zostáva duchovno i behom hmotného vývoja vlastným vedúcim princípom. Z hľadiska fyzického vývoja prešla naša Zem 4 stupňami planetárneho vývoja - Saturnom, Slnkom, Mesiacom a súčasným zemským stavom.

Keď duchovným zrakom pozrieme do praveku Zeme, čím ideme viac dozadu, tým vidíme nedokonalejších živočíchov. Vidíme napr. plazov - dinosaurov atď., potom nachádzame bytosti, ktoré nemali žiadnu stavcovú kostru a ako postupujeme, narazíme jasnozrivým pohľadom na obdobie vývoja Zeme, v ktorom už nemôžeme vidieť žiadne bytosti, aké na Zemi žijú dnes. Duchovnou vedou sme privedení späť k Zemi ako k organizmu, kedy by bola nie len akousi mŕtvou hmotou, ale k Zemi ako veľkému živému organizmu. Je kladená otázka: Ako z mŕtvej hmoty vznikol život. Táto otázka je nesprávne kladená. Veda nebude schopná - ak sa domnieva, že naša Zem bola kedysi mŕtvou guľou, - môcť vysvetliť, ako z tejto mŕtvej gule mohol vzniknúť život. Neživé nepredchádza živému, ale obrátene, živé predchádza neživému. Neživý nerast je produktom vylučovania, ako naše kosti sú výlučkami nášho organizmu. Tak vznikli všetky horniny vylučovacím procesom nášho zemského organizmu, a boli to duchovne duševné procesy - aj keď najskôr ničivé - ktoré spôsobili, že náš zemský organizmus dospel k takému vylučovaniu. Neživé vzniká vylučovacími procesmi zo živého, a živé berieme ako následný stav duchovno duševného. Čím viac sa dostávame späť, tým viac sa blížime k tomu, z čoho všetko naozaj vzniklo, čo dnes máme pred sebou ako nerasty, rastlinné útvary a všetko ostatné, blížime sa k duchovnu, že sa všetko vytvorilo z duchovna, že naša Zem bola pôvodne rýdzim duchom.

Všetky horniny vznikli z rastlín. Rastlinstvo je predpokladom minerálov. Všetky kamene sú skamenelými rastlinami. Zem mala kedysi rastlinnú prirodzenosť, bol to útvar z rastlinných bytostí, a z tejto živej hmoty sa vyvinulo všetko neživé, tak že postupne tvrdla, kamenela. Keď nám dnes hovorí geológ o zemskom povrchu, hovorí vlastne o niečom, čo je ako rozkladajúca sa mŕtvola. V zemskej pôde je niečo rozpadajúceho sa. Všetko, čo naše slnko spôsobuje pri procesoch života na zemi. zanecháva za sebou tepelné zbytky, všetko, čo k nám žiari zo Slnka, má tendenciu prejsť do všeobecnej tepelnej smrti, do ktorej musí vyústiť všetok materiálny vývoj. Všetko, čo poznáme na zemskej kôre, treba chápať ako proces odumierania. To ale tiež znamená, že sa oslobodzuje duchovné od materiálneho. Keď pod nami odumiera hmota, oslobodzuje sa z nej duch. Ale môžeme tu vidieť zárodky toho, čo môže v našom srdci vzbudiť nádej a istotu. Chodíme po tejto pôde tušiac, že keď sa vo svojom duchu pozdvihujeme k nebeským výšinám, že ju budeme musieť v priebehu budúceho vývoja v pravý čas opustiť, aby sme boli prijatí do lona duchovného sveta.

Určime si vo svetovom vývoji miesto, na ktorom stojíme. Už minulo 49 veľkých premien tvaru Saturna, sedem životných stavov Saturna, nazývaných v duchovno-vedeckých knihách aj kolobeh (okruhy), každý so siedmimi stavmi tvaru (glóby), prešlo aj 49 príslušných stavov Slnka a 49 stavov Mesiaca. Tie človek prekonal vo svojom doterajšom vývoji, je to teda celkom 147 stavov tvaru. K tomu pripočítame ešte stavy, ktorými človek prešiel za nášho zemského vývoja. Z toho minuly už tri prvé životné ríše, ktoré tiež nazývame tromi prvými kolobehmi. Žijeme v štvrtej životnej ríši. Pretože však každý kolobeh má opäť sedem stavov tvaru, dokončili sme v prvých troch kolobehoch 3 x 7 = 21 stavov tvaru. K skorším 147 stavom pribudlo 21 stavov. Štvrtou životnou ríšou sme ešte neprešli, ale čiastočne ju máme za sebou, absolvovali sme z nej tri prvé stavy tvaru, stav skoro ešte beztvarý, duchovný stav alebo stav arupa, potom stav rupa a stav astrálny, dnes sa nachádzame vo fyzickom stave. Tak pribudli k 147 plus 21 stavom ešte tri stavy, absolvovali sme teda 171 stavov tvaru (formy) zo 343 stavov siedmich planét. Teraz sa nachádzame v 172. stave tvaru, a tým je fyzická Zem.

Zem už prešla 171 stavmi. Počas toho 172. stavu bola Zem spojená so Slnkom a Mesiacom. Za tohto stavu vystúpilo Slnko, vystúpil Mesiac, potom sa objavil na fyzickej Zemi dnešný človek. Potom začala atlantská doba. Tento 172. stav musíme opäť rozdeliť na sedem časových úsekov. Prvý z nich je v ďalekej minulosti, vtedy, na jeho začiatku bolo Slnko i Mesiac ešte spojené so Zemou. Zvyčajne sa toto obdobie trochu nevhodne nazýva polárnou dobou. O tej možno sotva podať nejakú predstavu. Potom, počas vystupovania Slnka, nasledovala rasa hyperborejská - kedy Slnko vystúpilo zo Zeme, kedy bytosti, ktoré nemohli ísť ďalej s hrubnúcimi substanciami Zeme a preto sa od nej oddeľujú spolu s jemnejšími substanciami, potom, počas vystupovania Mesiaca, nasledovala tretia, lemurská doba - počas nej prebiehalo pustnutie pozemského života. Ľudské duše túto Zem opúšťali a zostali na nej len zakrpatelé ľudské postavy. Po odlúčení Mesiaca od Zeme nastáva znovuoživenie všetkých ríší, ktoré sa na nej založili. Najmenšie oživenie potrebuje nerastná ríša, rastlinná potrebuje trocha viac, zvieracia ríša ešte viac a ľudský rod potrebuje najsilnejšie sily k svojmu vývoju. Toto oživenie nastáva vystúpením Mesiaca.

Máme päť zemských epôch:

dobu polárnu, keď bola Zem spojená ešte so Slnkom,

dobu hyperborejskú, keď bol so Zemou spojený ešte Mesiac,

potom dobu lemurskú,

dobu atlantskú

a dobu poatlantskú, ktorá je dobou našou.

A ďalšie dve budú nasledovať - cyklus siedmich pečatí a siedmich trúb.

Každý planetárny stav sa skladá zo siedmich životných stavov.

Životný stav sa skladá zo siedmich stavov tvaru.

Stav tvaru zo siedmich menších období - súčasné je spomínané vyššie - doba polárna atď.

Každá táto epocha sa skladá zo siedmich menších epôch - v súčasnej poatlantskej epoche z tzv. poatlantských kultúr - staroindickej atď.