Býk - dusík

Dusíka sa v atmosférickom vzduchu nachádza až 79%. Spolu s kyslíkom a vodíkom tvoria podstatnú časť atmosféry. Vo fyziológii dýchania pred nás dusík svojím správaním stavia celý rad záhad. Môžeme predpokladať, že pre náš proces dýchania má veľký význam, ak je vo vzduchu, ktorý dýchame, obsiahnutý v tak veľkom množstve. Zdá sa, ako by do nás dusík pri dýchaní vstupoval a nezmenený zase vystupoval. Skutočnosťou je, že vzdušný dusík v kozme nevstupuje do žiadnych spojení (respektíve zlúčenín, to zodpovedá jeho povahe vo svete. V nerastnej prírode sa takmer nevyskytuje v zlúčenine s inými prvkami. Ako prirodzenú zlúčeninu ho nájdeme len v čilskom liadku, ktorý vznikol zvetrávaním zvieracích exkrementov. Ak chceme použiť vzdušný dusík a spojiť ho s inými prvkami, je to násilný proces. Pri výrobe liadku zo vzdušného dusíka sa pôsobením nesmierne silného elektrického plamenného oblúka z voľne pohyblivého vzduchu, v ktorom máme voľnú zmes dusíka a kyslíka, vytvára pevné spojenie oxidu dusíka, ktoré tvoria základ kyseliny dusičnej. Táto kyselina je zase východiskovým produktom pre výrobu všelijakých dusíkatých zlúčenín, ktoré potom tvoria základ výbušnín. U výbušnín vidíme, že dusík sa z tohto násilného spojenia rýchlo a opäť násilne uvoľňuje. Nezodpovedá jeho povahe, aby vstupoval do pevných spojení, ale chce zostávať stále pohyblivý a všetko uvádzať do pohybu. Výbušnina nie je nič iné ako spútaný pohyb. Na druhú stranu je táto pohyblivá látka, ktorá sa sama nechce viazať, prostredníkom v mnohých pochodoch, čo vidíme vo výrobe priemyselných farbív pri diazotácii a kopulácii, dusík tu sprostredkováva spájanie komponentov, ktoré sú zdrojom farebnosti.

Podobný proces - ktorý však nezasahuje až úplne do látkovosti - vidíme vo tvorbe rastlinných farieb. Akonáhle rastlina vo svojom vývoji prejde z tiaže koreňovosti cez list a stonku ku kvetu, vznikajú na tomto mieste tie najrozmanitejšie krásne farby kvetov. Ako je možné, že z temnoty koreňov a zo zelene listov vzíde tá najnádhernejšia pestrosť farieb? Tu je sféra, kde chce rastlina činnosťou procesu vodíka nechať rozplynúť svoju látkovosť. Uvoľnená substancia, uniknutá temnote, sa tu otvára svetlu, dusík - ako nositeľ svetovej duše - tu opäť sprostredkováva medzi svetlom a temnotou a tvorí farbu kvetu. Rovnako ako prostredník znáša pôsobenia hviezd dole do rozplývajúcej sa rastlinnej látky. Dusík samotný však pri tom neprechádza do látkovosti, zato rastlina sa na tomto mieste stáva krehkou a pohyblivou, pohybuje sa s postavením Slnka, stáva sa vnímavou voči hmyzu a tu tiež najsilnejšie apeluje na ľudské cítenie.

V tomto scitlivení, ktoré vedie k pohybu, môžeme vždy znovu poznať podstatu dusíka. Vo zvierati a človeku dusík vstúpil do bielkoviny ako stavebná látka organizmu. Tu pôsobí látková substancia orgánov a tým sa ešte len objavuje schopnosť vnútorného cítenia a voľného vonkajšieho pohybu. Cit a pohyb sú dva prvky za ktorých nositeľa musíme považovať dusík, cit je pohyb na duševnej úrovni. Dusík má v sebe silnú vnútornú pohyblivosť a schopnosť vytvárať popudy k pohybu.

V terapeutickom ohľade možno o dusíku povedať veľa, lebo celá jedna oblasť terapie je založená na použití rastlinného dusíka, totiž alkaloidov. Všade, kde v organizme chceme podnietiť dýchanie v najširšom zmysle alebo ho opäť uviesť do pohybu, vidíme význam alkaloidov. V oblasti pľúc tak máme účinok Nicotiana (tabaku) napríklad pri astma bronchiale. Stagnujúcu činnosť čreva podnietime k novému pohybu alkaloidami kávy. Ak dochádza k hromadeniu vzdušného organizmu - nositeľa duševna - v niektorom z orgánov, môže to viesť k epilepsii a toto hromadenie uvoľníme Belladonnou (rulíkom). Bolesti, ktoré sú známkou toho, že sa duša príliš silno ukotvila vo fyzickom tele, môžeme utíšiť alkaloidami maku. Všade tak nachádzame pôsobenie dusíkatých zlúčenín na vzdušný organizmus a s ním spojené duševné telo.