Strata múdrosti

Čím to vlastne bolo, že človek pozvoľna strácal svoju múdrosť? To bolo tým, že už predtým prijal človek do seba dva druhy duchovných bytostí: Najprv bytosti luciferské, a potom v dôsledku luciferských bytostí bytosti ahrimanské. Tie mu bránili vydobyť si k starej múdrosti ešte niečo navyše. Svojou podstatou pôsobili tak, že bytosti luciferské ničili vášne a city, zatiaľ čo ahrimanské bytosti zvonka kazili náš názor na svet, naše pozorovania. Keby bývali do pozemského vývoja nezasiahli luciferské bytosti, nezískal by človek záujem o fyzický svet taký, ktorý ho sťahuje pod jeho úroveň. Keby následkom luciferských bytostí nezasiahli bytosti ahrimanské, potom by človek neustále vedel, že za každou vonkajšou zmyslovou vecou je duch! A skrze povrch vonkajšieho zmyslového sveta by videl duchovnosť. Ale Ahriman mu vmiešal do jeho názorov (nazerania) niečo ako temný dym, a tak človek nemôže prezrieť k duchu. Ahrimanom je človek zapletený do lži, ilúzie, do máji. Tieto dva druhy bytostí zabraňujú človeku vydobyť si niečo k starému pokladu múdrosti, ktorý kedysi prijal. Tak tento poklad vysychal a pozvoľna sa stával úplne nepotrebný.

Skôr človek vo fyzickom tele nežil, vtedy bral akoby z pokladnice svojho Otca, múdrosť bral zo starého imania, čo znamená, že mal svoju pokladnicu mimo svoje fyzické telo, pretože bol svojím éterickým telom vonku. Táto pokladnica pozvoľna vysychala. Človek by musel mať pokladnicu vo svojom vlastnom tele, aby mal možnosť zväčšovať svoj poklad múdrosti. To však nemal a tak sa stalo, keď človek nemal vo svojom vlastnom tele žiadny zdroj na obnovenie múdrosti, že zakaždým, keď vystúpil po smrti zo svojho fyzického tela, bolo v jeho éterickom tele tejto múdrosti čoraz menej. Ale chod vývoja postupuje ďalej, a úplne rovnako, ako sa kedysi v čase atlantskom človek vyvíjal tak, že sa jeho éterické telo vnorilo do jeho tela fyzického, pokračuje ďalší vývoj, v tom zmysle, že človek zo svojho fyzického tela pomaly opäť vystupuje. Zatiaľ čo predtým éterické telo vstupovalo dovnútra a až do doby Kristovej v tom pokračovalo, nastal teraz čas, kedy sa chod vývoja zmenil. V čase zjavenia Krista nastal opätovný návrat éterického tela, a dnes je toto telo už menej spojené s telom fyzickým, než ako bolo v dobe Kristovej prítomnosti. Fyzické telo sa tým stalo ešte hrubším. Človek ide v ústrety budúcnosti, keď dospeje opäť k bodu, kedy éterické telo bude natoľko vonku, ako bolo v čase Atlantídy.

Sú dve možnosti pre vývoj ľudstva. Jedna z nich je takáto: Človek sa vyvíja bez Krista. V tom prípade by éterické telo nemohlo nič priniesť so sebou z tela fyzického, pretože by tam ničoho nezískalo. Odchádza von pusté. Keďže však éterické telo ničoho nemá, nemôže tiež ani oživovať telo fyzické, nemôže ho ochrániť pred jeho vysušením. Človek by pozvoľna stratil všetky plody fyzického života, z fyzického tela by mu tieto plody nemohli dať nič, a on by musel fyzické telo opustiť. Lenže ľudia prišli na túto Zem práve preto, aby dostali telo fyzické k skorším vlohám. Vloha k fyzickému telu prišla už skôr. Ale bez tela fyzického by človek nikdy nedosiahol svojho poslania. Na Zem však prišli vplyvy Lucifera a Ahrimana. Keď nezíska človek ničoho vo svojom fyzickom tele, keď vystúpi jeho éterické telo zase z tela fyzického, bez toho aby mohlo vziať so sebou niečo nové, a keď na to človek ešte spotrebuje starý poklad múdrosti, potom je zmarené poslanie Zeme. Potom je poslanie Zeme pre vesmír stratené. Človek by nič nepriniesol do budúcnosti. Priniesol by si prázdnu éterickú hlavu, ktorú do vývoja Zeme vniesol naplnenú.

Teraz predpokladajme, že v pravý čas nastane niečo, čím sa človek pri opätovnom vystúpení svojho éterického tela z tela fyzického stane schopným éterickému telu niečo dať, znovu ho oživiť, opäť ho preniknúť múdrosťou. Potom by éterické telo vystúpilo v budúcnosti tiež, ale malo by nový život, novú silu, a túto by potom mohlo zase použiť na oživenie fyzického tela. Mohlo by posielať naspäť do fyzického tela silu a život. Ale najprv by to muselo mať, muselo by silu a život najprv samo dostať. Ak môže získať túto silu a život, potom je plod Zeme pre človeka zachránený! Potom nie že by fyzické telo iba zotlelo, ale toto fyzické telo, ktoré je pominuteľné, prijme tvárnosť tela éterického, nepominuteľného! A vzkriesenie človeka - s vymoženosťami zmŕtvychvstania vo fyzickom tele - je zachránené. Musel teda na Zem prísť podnet, ktorým to, čo sa spotrebovalo z pokladov starej múdrosti, mohlo byť zase obnovené, čím by sa zasadil do éterického tela opäť nový život, aby tak fyzičnost, inak určená k rozpadu, mohla priťahovať nepominuteľné a mohla sa naplniť éterickým telom, ktoré by ho urobilo neumierajúcim a zachránilo by ho z pozemského vývoja. Tento život do éterického tela priniesol Kristus. S Kristom teda súvisí to, že ľudské fyzické telo, inak zasvätené smrti, sa premieňa, chránené pred rozpadom, že získa schopnosť priťahovať nepominuteľné. Kristovým podnetom sa vlieva do éterického tela človeka život, - nový život - keď život sám sa už spotreboval! A človek, ak sa pozerá do budúcnosti, musí si povedať: "Až bude raz moje éterické telo vyzdvihnuté z fyzického tela, potom mi bude treba vyvíjať sa tak, aby bolo toto éterické telo úplne preniknuté Kristom. Musí vo mne žiť Kristus! Cestou môjho pozemského vývoja sa postupne musím, pokiaľ ide o moje telo éterické, úplne preniknúť Kristom!"

Čo vstúpilo do fyzického tela luciferskými a ahrimanskými bytosťami? Do fyzického tela vstúpil sklon k rozkladu, inými slovami vloha na umieranie. Do fyzického tela vstúpil zárodok smrti. Tento zárodok smrti by sa úplne prejavil až na konci vývoja Zeme, keby nebol prišiel Kristus. Lebo potom by bolo éterické telo po všetku budúcnosť neschopné, aby človeka znovu oživilo. A až by vývoj Zeme skončil, potom by všetko, čo vzniklo ako fyzické ľudské telo, prepadlo rozkladu, a samo poslanie Zeme by zaniklo v smrti. Že sa človek stále znovu a znovu rodí, že môže kráčať od vtelenia k vteleniu, to bolo umožnené len tým, že sa mu dal na cestu fond života. Pre čisto vonkajší život v postupujúcich inkarnáciach zanikla by všetka možnosť života až na konci vývoja Zeme. Ale pomaly by sa už ukazovalo, že ľudia odumierajú. Odohravalo by sa to pomaly, po častiach, a fyzické telo by stále viac usychalo. Keby neprišiel Kristov podnet, potom by človek ku koncu vývoja Zeme po článkoch odumieral. Teraz je Kristov podnet ešte len v začiatkoch svojho vývoja. Len pozvoľna sa bude vžívať do ľudstva. Čím bude pre ľudstvo Kristus, to sa naplno ukáže až v časoch budúcich - bude sa to ukazovat až do konca pozemského vývoja. Rôzne ľudské záležitosti a veci neboli však uchopené Kristovým podnetom rovnako. Dnes je veľmi veľa vecí, ktoré absolútne nie sú uchopenie týmto podnetom, ktoré ním budú musieť byť uchopené až v budúcnosti.

Keď sa predkresťanský čas chýlil ku koncu, asi tak v 6. až 7. st. pr. Kr., končila aj v ľudskom poznaní odveká múdrosť a pradávna sila. V ostatných javoch života podržala táto ešte dlho mladú a čerstvú silu, ale pokiaľ sa týka poznania - chýlila sa ku koncu. Keby ste išli ešte k múdrosti egyptskej, staroperzskej alebo staroindickej, zistili by ste všade túto múdrosť prestúpenú skutočnými duchovnými názormi, výsledkami pradávneho jasnozrenia. Ktorí ľudia neboli dosť jasnovidní, tí mali správy od jasnovidcov. Veda, ktorá by snáď bola bez základov jasnozrenia, tá neexistovala, ani v skorej dobe gréckej nebola veda bez základov jasnovidného bádania. Ale potom nadišiel čas, kedy pre ľudskú vedu jasnovidné bádanie vysychalo. A tak vidíme zrazu sa vynárať ľudskú vedu, v ktorej nie je jasnozrenie - alebo aspoň sa postupne odstraňuje.

Jasnozrenie vysychá, viera v oznámenia jasnovidcov zaniká, a zakladá sa to, čo možno označiť ako ľudskú vedu, z ktorej sa výsledky duchovného bádania stále viac a viac vytláčajú. A to neustále pokračuje. U Parmenida, Herakleita, u Platóna a ešte až k Aristotelovi, tu všade môžete preukázať v spisoch prírodovedcov, u starých lekárov, že to, čo sa nazýva vedou, bolo pôvodne prenikané výsledkami duchovného bádania. Ale stále viac duchovná veda vysychala, čoraz viac jej ubúdalo. Čo sa týka našej duševnej schopnosti, v cítení a chcení, tam duchovná veda ešte stále existuje, ale postupne vysychá v ľudskom myslení. Tak sa v ľudskom myslení, v myslení vedeckom začínal strácať vplyv éterického tela na telo fyzické už v čase, keď sa objavil Kristus. Všetko sa práve deje pomaly, pozvoľna. Tak prišiel Kristus a dal podnet (zasiahol). Ale prirodzene, že všetci ihneď neprijali Kristov podnet, a najmä v určitých odboroch nebol prijímaný. V rôznych oblastiach ľudskej činnosti bol prijatý, ale priamo odmietnutý bol v odboroch vedy.