Zmŕtvychvstanie

U Krista Ježiša bolo éterické telo úplne prestúpené Kristom. Bolo to také éterické telo, ktoré malo úplne pod vládou telo fyzické, ktoré tým, že bolo úplným vládcom tela fyzického, mohlo po smrti toto fyzické telo opäť znovu vybudovať, mohlo vystúpiť v takom zjave, že všetko to, čo bolo vo fyzickom tele, bolo tu zase, ale zo sily tela éterického. Preto keď bol Kristus videný po smrti, bolo to Kristovo éterické telo. Ale pre tých, ktorí boli schopní, silou získanú onými udalosťami, uznať ako skutočné telo nielen telo fyzické, ale aj éterické so všetkými úkazmi tela fyzického, pre nich vstal Kristus z mŕtvych ako stelesnený. A tým aj v skutočnosti bol. Vezmite prvé zjavenie Krista po smrti. Tu sa hovorí: "Ale Mária stála pred hrobom vonku a plakala. A keď plakala, pozrela do hrobu. A videla dvoch anjelov v bielom rúchu sediacich, jedného u hlavy a druhého u nôh, kde bolo položené mŕtve telo Ježišovo, ktorí jej povedali: Žena, čo plačeš? A ona im hovorí: Vzali môjho Pána a neviem, kam ho položili. To keď povedala, obrátila sa naspäť, a uvidela Ježiša, ako stojí, ale nevedela, že je to Ježiš. Hovorí jej Ježiš: Žena, čo plačeš? Koho hľadáš? Ona domnievajúc sa, že je to záhradník, povedala mu: Pane, ak ty si ho odniesol, povedz mi, kam si ho uložil a ja si ho vezmem? Hovorí jej Ježiš: Mária! Tu sa obrátila a povedala mu: Majstre!" Len si predstavte, že ste pred niekoľkými dňami niekoho videli - a po niekoľkých dňoch ho vidíte zase. Viete si predstaviť, že by ste ho nespoznali? Ste schopní veriť tomu, že sa ho budete pýtať, či nie je záhradník a kam Ježiša uložil, keď ho samého vidíte? Tomu by ste však museli veriť u Márie, ak by ste chceli predpokladať, že každé fyzické oko by Krista spoznalo a videlo ho rovnakým spôsobom, ako ho videlo fyzické oko predtým.

Svätá moc oných slov musela najprv vniknúť ako sila do tejto ženy! To bolo potrebné! Tu v nej vystúpila ozvena tých slov, a tie slová rozsvietili zase všetko, čo videla už skôr. A to teraz umožnilo jej duchovnému zraku, aby videla Vzkrieseného. A nehovorí nám to isté aj Pavol? U Pavla nebudete nikdy na pochybách, že svojím duchovným zrakom uvidel Krista, keď sa nachádzal Kristus v duchovných výšinách, v aure Zeme. Čo však hovorí Pavol? Ako dôkaz toho, že Kristus žije, uvádza to, že sa Kristus zjavil, a uvádzajú sa najskôr rovnako významné zjavenia. Že videný bol od Petra (Kefas), potom od dvanástich. Potom sa zjavil viac ako piatim stovkám bratov naraz, z ktorých mnohí ešte živí sú až doteraz, ale niektorí zosnuli. Potom videný bol od Jakuba, potom od všetkých apoštolov. Najneskôr potom zo všetkých ukázal sa aj mne - ako predčasne narodenému. Zjavenia, ktoré mali ostatní, stavia Pavol do rovnakej úrovne so zjavením svojim, ktoré je možné duchovnému zraku. Preto hovorí Pavol výslovne: "Ako som videl Krista ja, tak ho videli aj ostatní." Tým, čo prežili, hovorí, roznietila sa im sila vidieť Krista ako Vzkrieseného. Pavol nám hovorí: Duchovný svet existuje! Keď pozorujeme tento duchovný svet z podnetu, ktorý je nám daný v sile Kristovej, potom do neho vstupujeme tak, že v ňom taktiež nachádzame samotného Krista, toho, ktorý prešiel udalosťou Golgoty! A človek sa môže - zvlášť tým, čo sa nazýva kresťanské zasvätenie, postupne v trpezlivosti a vytrvalosti - stať takmer nasledovníkom Pavlovými, môže si sám postupne privlastniť schopnosti na zrenie do duchovného sveta - a pozrieť Kristovi duchovne tvárou v tvár.

Mária Magdaléna nespoznala Krista, keď ju stretol. Ako by mohol niekto nepoznať niekoho, koho videl pred pár dňami, zvlášť ak je to tak dôležitá osobnosť, akou bol Kristus? To naznačuje, že musel pred ňu predstúpiť v inej podobe. Pozná ho, až keď počuje jeho hlas. Všetkým jednotlivostiam v evanjeliach možno okultne úplne porozumieť. Niekto by mohol namietnuť: "Zmŕtvychvstalý vyzval Tomáša, aby vložil ruky do jeho rán. Tu by bolo nutné predpokladať, že tieto rany tu ešte boli, že Kristus prišiel k učedníkom v rovnakom tele, ktoré sa rozpadlo na prach. Nie! Predstavte si, že má niekto na tele ranu. Tu sa éterické telo zvlášť stiahne, vzniká jazva. A v obzvlášť stiahnutom éterickom tele, z ktorého sú vzaté časti k novému éterickému telu, ktorým sa odela bytosť Kristova, stali sa tieto rany viditeľné, boli zvlášť zhustenými miestami. Takže aj Tomáš mohol cítiť túto realitu. Pri jedení Krista nedochádzalo k obyčajnému prijímaniu potravy, ale k rozpúšťaniu potravy skrze éterické telo, skrze sily Kristove, bez spolupôsobenia fyzického tela.

Jánovým krstom v Jordáne sa stalo niečo významné - tri telá Lukášovho Ježiša prestúpila makrokozmická bytosť Kristova, ktorá potom žila tri roky Na Zemi a potom s touto bytosťou Kristovou prešla mystériom na Golgote. Tento vývoj Krista behom troch rokov bol samozrejme iný ako u iných ľudí. U Jordánu stál Ježiš. Jeho ja sa oddelilo od fyzického, éterického a astrálneho tela a makrokozmická bytosť Kristova sa v nich usídlila a žila potom ako sme mohli zistiť až do 3. apríla roku 33. Behom týchto troch rokov s každým ďalším časovým úsekom zomrelo tiež niečo zo schrán Ježišových. Tieto schránky postupne udumierali, takže po troch rokoch bolo celé telo Ježiša niečím, čo už stálo na hranici mŕtvoly a bolo držané pohromade len mocou makrokozmickej bytosti Kristovej. K hranici rozpadu toto telo dospelo vtedy, keď nastalo mystérium Golgoty.

Potom ešte bolo nutné, aby muži, o ktorých sa hovorí, prišli k tomuto telu so zvláštnymi vonnými masťami a zjednali chemické spojenie medzi týmito zvláštnymi látkami a Ježišovým telom, a uložili ho do hrobu. Potom stačilo len málo, aby sa toto telo rozpadlo v hrobe na prach a aby sa Kristov duch zahalil, dalo by sa povedať, éterickým telom, zhusteným až na fyzickú viditeľnosť. Takže zmŕtvychvstalý Kristus bol zahalený až na fyzickú viditeľnosť zhusteným éterickým telom. Tak chodil a zjavoval sa tým, ktorým sa mohol zjaviť. Nebol viditeľný všetkým, pretože to bolo zhustené éterické telo, ktoré nosil Kristus po zmŕtvychvstaní. Ale to, čo bolo vložené do hrobu, to sa rozpadlo na prach. A podľa najnovšieho okultného skúmania prišlo naozaj k zemetraseniu. Keď Steiner z okultného bádania spoznal, že prišlo k zemetraseniu, veľmi ho prekvapilo, že je to naznačené v Matúšovom evanjeliu. Zem pukla, prach mŕtvoly spadol dovnútra a spojil sa s celou substanciou Zeme. Zemetrasením spôsobené otrasy rozhádzali plátna tak, ako boli nájdené podľa popisu v Jánovom evanjeliu.