Vývoj cítenia

Nikto by nemal vyvíjať cítenie, kým myslenie oslobodené od zmyslovosti nedoviedol k istému stupňu. Keď vystúpime do vyšších svetov, ktoré sú nad naším svetom fyzickým, tak prídeme do astrálneho, a potom do duchovného sveta. Tu sú dojmy celkom iné, než si môže človek, ktorý pozná len fyzický svet, predstaviť. Aj keď všetky zážitky, všetky skúsenosti sú iné, jedno zostáva: logika, zdravé myslenie. Človek, ktorý si osvojí zdravé myslenie, ktorý je rozumným, pevne na svojich nohách stojacim človekom, ten nebude môcť vykoľajiť, ak vystúpi do svetov, ktoré sú za svetom fyzickým, a ktoré mu poskytujú prekvapenie za prekvapením. Cez priepasť, ktorá sa tu otvára, sa prenesie zdravým myslením. Vo vyšších svetoch nie sme korigovaní vonkajším svetom, tu musíme mať vodcu v sebe, ak nemáme vykoľajiť.

Výcvik cítenia sa vykonáva v škole zasvätencov pomocou imaginácie. Žiak si najprv vytvorí obraznú predstavu sveta, potom musí ticho utvoriť svoju úvahu o svete podľa Goetheho výroku: "Všetko pominuteľné je len prirovnanie." Tu je príklad, ktorý uvádza do podstaty veci toho, kto usiluje o duchovný vývoj, ako ho imagináciou privedieme k školeniu citu. Ak chceme svojím myslením pochopiť vývoj bytostí a u myslenia sa zastaviť, tak nikdy nemôžeme urobiť z tohto zmyslového sveta krok do duchovného sveta. Môžeme si osvojiť najrôznejšie pojmy, ako sa bytosti vyvíjajú stále vyššie až k človeku, môžeme prijať duchovno-vedeckú vývojovú náuku, ako sa rozlial Logos a vytvoril stále zložitejšie formy a svety a tak ďalej. Ale do vyšších svetov touto cestou dospieť nemôžeme. Môžeme si tým utvoriť predstavy, ktoré sú analógiami vyšších svetov, nikdy však takto nemôžeme do týchto svetov vstúpiť. K tomu potrebujeme imagináciu. Je to niečo, čo vznikne produktívnou silou a nevytvára sa len v pojmoch, takže tieto pojmy zodpovedajú vonkajším skutočnostiam, ale vytvoria sa obrazy, ktoré sa zhodujú s niečím oveľa hlbším, ktoré zodpovedajú duchu, ktorý za týmito vecami tvorí.

Touto imagináciou, kde cez zviera vystupujeme hore k človeku a opäť nahor k ďalším stupňom budúcnosti ľudstva, v tomto obraze budúcnosti, ak si ho postavíme pred dušu, potom budeme, ak sme toho vôbec schopní, ducha nielen myslieť, ale cítiť a pociťovať, sprevádzať túto imagináciu svojimi citmi a pocitmi. Uvidíme tento vývoj nielen v duchu, budeme ho cítiť a pociťovať. Vývoj vo vesmíre sa nám bude javiť veľký a mohutný, ak zachytíme ho takto v obraze a nie v abstraktných pojmoch. Tak bol celý vesmír so všetkými záhadami sveta predostretý tajným žiakom. To bralo do úvahy nielen jeho myslenie, ale i jeho cítenie a pociťovanie. Bolo mu, ako by celá jeho duša vyšla a vžila sa do všetkého okolo neho. Keď sa vyvinuté cítenie z nás vyzdvihne, ako keby sme cítili dušu sveta, ktorá prúdi ako sila všetkými bytosťami. Všetko, čo obklopovalo žiaka, tak ožilo, stalo sa imagináciou. Kdekoľvek šiel lúkou a poľom, všade pôsobili v jeho duši obrazy. To v ňom uvoľňovalo vnútornú silu a on pozvoľna nazeral za bytosti a za veci. Keď bol žiak pod vedením učiteľa uvádzaný do imaginatívneho sveta, potom bol privádzaný nielen k mysleniu, ale aj do citu a impulzov, ktoré pramenili z duše tvorcu sveta. Bol uvádzaný do bytostného sveta. A potom to pokračuje ďalej od vývoja cítenia k vývoju chcenia.