Duchovné skutočnosti a dôkazy

S pojmami si vystačíme len na fyzickej rovine. Ak chceme niečo pochopiť, musí jedna myšlienka plynúť z druhej. V povahe pojmu je zakotvené, že jedno plynie z druhého. Je to nevyhnutné. Ale to, čo možno na fyzickej rovine prehľadne, zrozumiteľne a nevyhnutne navzájom spojiť, sa ihneď zmení, ak vystúpime do najbližšieho nadzmyslového sveta. Tu sa nestretávame s príčinami a účinkami, ale s bytosťami. Tu zasahujú bytosti. V každom okamihu zasahuje alebo zanecháva nejakého konania iná duchovná bytosť. Tu sa nestretávame s tým, čo môžeme v bežnom zmysle sledovať pomocou pojmov. Keby sme totiž chceli to, čo sa deje v duchovnom svete, sledovať pomocou pojmov, mohla by sa stať nasledujúca vec. Mohli by sme premýšľať: Tu sa nachádzam ja, natoľko som pokročil, že som schopný nazerať, že sa tu odohráva niečo duchovného. Tu príde nejaká bytosť z gnómov, tu niekto z rusaliek, tam nejaká iná bytosť. Mám tu teda mnoho bytostí. Teraz sa pokúsim preskúmať vplyvy, ktoré tu musia vzniknúť. Iste, na fyzickej rovine to ide mnohokrát ľahko: ak niekto strčí do jednej biliardovej gule, vie, kam sa asi pohne tá druhá, môže si to vypočítať.

Ale na duchovnej rovine sa môže stať, že uvidíme svoje bytosti a uvedomíme si: To je bytosť gnóma, chystá sa na toto, urobí toto, a ak pôsobí spolu s ďalšou, musí sa stať toto. Prišli sme tomu na kĺb! Avšak v budúcom okamihu jedna bytosť vyskočí a zmení všetko, alebo bytosť, ktorú sme zahrnuli do svojho odhadu, odíde, zmizne, už sa nezúčastňuje. Tu je všetko založené na bytosti. Tu nemôžeme všetko obopnúť do svojich pojmov ako na fyzickej rovine. Je to nemožné. Neexistuje tu vysvetľovanie jednej veci podľa druhej na základe pojmov. V duchovnom svete, v tomto slede alebo plynutí duchovných udalostí, prebiehajúcich paralelne s tými fyzickými, sa odohráva súčinnosť celkom iného druhu. Musíme sa oboznámiť s tým, že základom nášho sveta je svet, v ktorého prípade nielenže musíme predpokladať, že je v porovnaní s naším svetom duchovný, ale musíme tiež predpokladať, že udalostiam je vlastný úplne iný druh súvislosti: že tu, v duchovnom svete, v jeho jednotlivých konkrétnych záležitostiach nezmôžeme vôbec nič so spôsobom, na ktorý sme zvyknutí vo svojom svete pojmov, a ktorého pomocou vysvetľujeme a dokazujeme.

Vidíme teda, ako sa prenikajú dva svety: jeden svet, ktorý môže byť votkaný do pojmov, a druhý svet, ktorý do pojmov votkať nemožno, ale môže byť iba nazeraný. To, čo je tým naznačené, má veľmi veľký dosah. Keď niekto verí, že môže všetko dokázať a že platí len to, čo je dokázateľné, môže povedať: Nuž, všetko musí byť dokázané, a to, čo nie je dokázané, neplatí. Teda vo svetových dejinách musíme vedieť všetko dokázať. Musím sa len snažiť o dôkladné myslenie, a potom musím vedieť dokázať napríklad aj to, či sa mystérium na Golgote udialo alebo nie! Preto majú ľudia dnešnej doby sklon hovoriť: Pokiaľ nie je možné dokázať, že mystérium na Golgote sa udialo, potom to je nezmysel, potom žiadne mystérium na Golgote nebolo. Čo však majú ľudia pod týmito dôkazmi na mysli? Majú na mysli vychádzanie z určitých pojmov a prechádzanie zase k ďaľším pojmom, a ak je to takto možné, potom sme to práve dokázali. Ale týmito dôkazmi sa riadi iba fyzický svet, žiadny iný. Iný svet sa týmto dokazovaním vôbec neriadi. Lebo keby sme mohli dokázať, nutne dokázať, že mystérium na Golgote sa muselo uskutočniť, keby to teda mohlo vyplynúť z našich pojmov, potom by to predsa nebol slobodný čin! Kristus by potom musel z kozmu zostúpiť na Zem, pretože mu to ľudské pojmy jednoducho dokazujú a teda nariaďujú.

Mystérium na Golgote však musí byť slobodným činom, to znamená, že to musí byť čin, ktorý sa práve dokázať nedá. Podobne je tomu aj s tým, keď ľudia chcú dokázať, že Boh kedysi stvoril či nestvoril svet. Aj to rozvádzajú vo svojich pojmoch. Ale stvorenie sveta je prinajmenšom tiež slobodným činom božskej bytosti! Z čoho plynie, že z nutnosti pojmovej postupnosti ho dokázať nemožno, ak ho chceme pochopiť, musíme ho nazrieť. Už v najbližšom svete, ktorý ako nadzmyslový preniká ten náš, nevládne taký poriadok, ktorý by sme mohli preniknúť svojimi pojmami a silou ich dôkazov, ale uplatňuje sa tu nazeranie, v ktorom panuje vzhľadom k udalostiam úplne iný poriadok.