Umenie načúvania

Učiť sa načúvaniu bez kritiky. Čo je obzvlášť dôležité pre vnútorný vývoj, je spôsob, ako druhým ľuďom človek načúva pri hovorení. Musí si navyknúť, aby to robil tak, že pri tom jeho vlastné vnútro úplne mlčí. Keď niekto prejaví svoju mienku a druhý mu načúva, potom sa vo vnútri druhého spravidla ozve súhlas alebo nesúhlas. Mnoho ľudí asi tiež pocíti ihneď nutkanie, aby svoje súhlasné a najmä svoje nesúhlasné mienky vyjadrili. Každý takýto súhlas alebo nesúhlas musí človek umlčať.

Znamená to, že pozorujeme svoje vnútorné hnutia, aby sme v sebe mohli umlčať rozumové úsudky, ale aj pocity nevôle a odmietnutia a mohli sa stotožniť s hovoriacim. Vyžaduje to najprísnejšiu sebadisciplínu, ktorá však vedie k vysokému cieľu, k vytvoreniu nového duševného sluchu, k precitnutiu vnútorného slova. Tak dosiahne človek toho, že načúva slovám druhého úplne nesebecky, s dokonalým vyradením svojej vlastnej osoby, jej názoru a jej spôsobu cítenia.