Duchovný bádateľ je aktívny

Je radikálny rozdiel medzi vizionárstvom, halucináciami a tým, čo vidí duchovný bádateľ. Ľudia často veria, že už sú vo vnútri duchovného sveta, keď majú len halucinácie a vízie.Ľudia sa tak neradi učia spoznávať niečo naozaj nové. Držia sa radi všetkého, v čom už sú zabývaní. V podstate vzaté sa stretávame v halucináciách a víziách s chorobnými duševnými útvarmi tak, ako sa stretávame s vonkajšou zmyslovou skutočnosťou. Sú tu, predstupujú pred nás. Nerobíme nič pre to, keď sa pred nás postavia. V tejto situácii nie je duchovný bádateľ voči svojmu novému duchovnému živlu. Duchovný bádateľ sa musí koncentrovať, vypracovať všetky sily svojej duše, ktoré driemu v obyčajnom živote. To však vyžaduje, aby použil duševnú energiu, duševné sily, ktorá vo vonkajšom živote neexistuje. Avšak tieto sily musí udržiavať stále, keď vstúpi do duchovného sveta.

Človek zostáva pasívny, nepotrebuje sa namáhať: To je charakteristické pre halucinácie, pre vízie. V okamihu, keď sa voči duchovnému svetu staneme aj len na okamih pasívny, všetko hneď zmizne. Musíme ustavične byť činní, aktívni. Preto sa tiež nemôžeme mýliť, lebo nič nám nemôže z duchovného sveta predstúpiť pred naše oči tak, ako nám vstupujú vízie alebo halucinácie pred naše oči. Musíme so svojou činnosťou byť u všetkého, čo nám z duchovného sveta prichádza. Táto aktivita, táto neustála činnosť je nutná pre naozajstné duchovné bádanie. Potom vstúpime do sveta, ktorý sa prenikavo líši od sveta fyzicky-zmyslového. Vstupujeme do sveta, kde okolo nás sú duchovné bytosti, duchovné skutočnosti.

Je však k tomu potrebné niečo iné. Toto duchovné duševno sa musí spojiť s bytosťami, ktoré sa v zmyslovom svete nevyskytujú. Musí sa s nimi zjednotiť; tým ich vníma.