Utváranie mylných predstáv je prospešné

Keď si z nejakého čisto vnútorného popudu, z vlastnej ľubovôle, utvoríme predstavu, o ktorej sme si istý, že je mylná, vo vyššom zmysle to môže byť veľmi prospešné. Kto to naozaj uskutoční a myslí vedome niečo mylné, ten si povšimne, ak to robí s potrebnou energiou, starostlivosťou a častejším opakovaním, že sa tento omyl v jeho duši stáva niečím skutočným. Všimne si, že tento omyl už čosi koná, prostredníctvom omylu, ktorý vedome myslíme a u ktorého je nám jasné, že to je omyl, totiž nič nedokazujeme, neobjasňujeme. Zato on pôsobí v nás. Pokiaľ vieme, že myslíme niečo mylné, nie sme vyrušovaní výhľadom na akúkoľvek pravdu, a tým je pôsobenie tohto omylu veľmi významné. Ak vedome myslíme niečo mylné, potom sme skutočne sami pri sebe. A v tomto procese potom potrebujeme len dostatočne dlho zotrvať a uvidíme, že práve cez neho je možné dospieť k tomu, čo opisuje duchovná veda neustále (napríklad v knihe Ako dosiahnuť poznanie vyšších svetov?) ako vyvolanie skrytých duševných síl, ktoré v duši predtým neboli. S vzhľadom na to, čo sa tu myslí, nevedie neustále oddávanie sa vonkajšej pravde nijako ďaleko, zato vedomé pripustenie sily niečoho mylného v sebe samom môže viesť k vyvolaniu určitých skrytých duševných síl.

To ale nie je možné ponímať ako nejaký predpis. Ani v knihe Ako dosiahnuť poznanie vyšších svetov? preto nenájdeme, žeby mal človek len energicky stále dookola o svojej vôli myslieť na čo najviac nesprávneho, aby v sebe vyvolal skryté duševné sily. Avšak je tá vec určitým spôsobom podobná tomu, čo sa tam opisuje. Popisuje sa tam, že nemáme vychádzať z nejakého hrubého omylu, ale že máme splniť dve podmienky. Musíme si však utvoriť takú predstavu, ktorá nezodpovedá žiadnej vonkajšej realite. Zoberme predstavu kríža s ružami. Ak ju pojmeme jednostranne z hľadiska vonkajšej skutočnosti, potom sa jedná o mylnú predstavu, na čiernom, mŕtvom drevenom kmeni predsa žiadne červené ruže nerastú. Ale jedná sa o symbolickú, obraznú predstavu. Bezprostredne síce žiadnu pravdu nevyjadruje, zato ju symbolizuje, proti čisto vonkajšej zmyslovej pravde je teda predstavou mylnou, avšak nie tak celkom, lebo symbolizuje niečo významné a duchovne oprávnené. Ak meditujeme nad krížom s ružami, oddávame sa predstave, ktorá je pre vonkajší materiálny svet omylom. Tieto predstavy, ktoré sú navonok mylné, môžu vyvolať silné vnútorné pôsobenie, ak človek dovolí, aby v jeho duši rozvinuli svoju silu. Ako citom predchnuté obrazové zážitky vytvoria v duši schopnosť uchopiť vnútorne seba samého a vniesť poriadok do často veľmi chaotického duševného života spôsobeného životným štýlom súčasnej civilizácie.

Pri súčasnom vnútornom pozorovaní človeka nedochádza k skutočnému vstupu do ľudského vnútra. Človek, ktorý chce dnes pestovať seba-poznanie, vidí v skutočnosti kolotanie všemožných pocitov a vonkajších dojmov, v ktorom sa nenachádza nič jasné. Človek sa akosi nedokáže vnútorne uchopiť. Nedostane sa k svojmu vnútru, pretože nemá silu chápať natoľko duchovne obrazne a vnútorne, ako by chápať musel, keby sa chcel naozaj reálne dostať ku svojmu vnútru. Tu účinkuje kultus, ktorý sa človeka dotýka s rýdzou vrúcnosťou. Všetko, čo má kultický ráz, avšak nielen vonkajškovo, ale aj porozumenie svetu obrazov pôsobí na človeka tak, že dokáže vstúpiť do svojho vnútra. Kým sa chceme do svojho vnútra, k sebapoznaniu dostať s abstraktnými pojmami a predstavami, nepodarí sa nám to. Akonáhle sa však do neho zanoríme s obrazmi našich duševných zážitkov, vtedy sa doň dostaneme. Vtedy sa vo svojom vnútri uchopíme.