Umŕtviť ctižiadosť

Rudolf Steiner hovorí: "To je niečo, čo patrí k poslaniu nášho duchovného hnutia, že sa učíme rozlišovať medzi tým, čo prúdi zo svetových tajomstiev, a tým, čo objavila svojvoľná fantázia ľudí, neustále viac sa bude kultúrny vývoj zdokonaľovať tak, že namiesto svojvoľného objavovania nastúpi to, čo v ľudskej duši žije ako druhá polarita zodpovedajúceho duchovna. Také skutočnosti, ktoré sú takto vytvorené, sú samy opäť oplodňujúcimi zárodkami, ktoré sa spájajú s duchovnom. Sú tu k niečomu vo svetovom procese. To je niečo, čo nám dáva iný pocit zodpovednosti voči skutkom, ktoré sami vykonávame, keď vieme, že to, čo robíme, sú oplodňujúce zárodky a nie sterilné zárodky, ktoré sa jednoducho rozplynú. Potom musíme tieto zárodky tiež nechať vzísť z hĺbok duše sveta."

K tomu dospejeme trpezlivosťou. Tým, že sa stále viac budeme dopracovávať k tomu, aby sme v sebe umŕtvili akúkoľvek ctižiadosť osobného rázu. Osobná ctižiadosť nás zvádza k tomu, aby sme mohli vytvárať to, čo je len osobné, a nenechávali k sebe hovoriť to, čo je výrazom božského v nás. Aby sme vedeli, čo v nás hovorí božstvo, musíme usmrtiť všetko to, čo prichádza z nás, predovšetkým musíme umŕtviť akékoľvek ctižiadostivé úsilie. To potom v nás vytvorí správnu polaritu, to dá ozajstné oplodňujúce zárodky v duši. Netrpezlivosť je najhorším vodcom životom. Je tým, čo ničí svet. Potom nám bude tiež jasné, že ak nie je naše vnútro správne, vysievame do sveta nesprávne oplodňujúce zárodky. Dôsledkom je, že vo svete vznikajú nepodarky. Naša súčasná kultúra je bohatá na také nepodarky.