Pôvod mýtov

Aby ľudia v dávnych dobách to, čo prebádali, mohli vyjadriť mohutnými mýtickými obrazmi, bolo nutné, aby boli múdrejší než ľudia nášho logického obdobia. Voči mnohému prírodnému mýtu a mnohému mýtu o stvorení je totiž to, čo hovorí dnešná veda, niečo veľmi obmedzené. Tak, ako sa mýtické obrazy prejavujú vo svojej šťavnatosti a veľkoleposti - a to v určitom vzťahu rovnako u všetkých národov na zemeguli - tak ich netkali ani rozum ani fantázia v dnešnom zmysle, ale imaginácia.. Imaginácia, ktorá bola ešte oslobodená od intelektuálneho a rozumárskeho prvku. Aj keď snovo temná, šerá ako imaginácia vládnuca a tvoriaca, ako imaginácia pôsobiaca, ale nie imaginácia preniknutá prvkom logiky a myšlienky. Skôr než zasiahlo grécko - rímske vzdelanie, národy boli vnútorne spojené s tým, čo vládne v hlbinách bytostí. Bez použitia logiky existovalo bezprostredné spriadanie s hmotným bytím vo veľkých, mohutných obrazoch mýtov, vyjadrujúcich niečo, čo v dnešnom zmysle nie je vedecké, ale čo bolo vedou v starých dobách.

Duševný život, ktorý, pretože ešte nebol logický, pretože bol ešte snový, bol zároveň spojený so základnými duchovnými skutočnosťami všetkého tkania a pôsobenia. A preto mohol obrazne vyjadriť toto tkanie a pôsobenie. V starých dobách bol človek v tele inkarnovaný tak, že všade videl vládnuť duchovno a duševno, keď zameral pohľad okolo seba. V tomto duchovnom duševne nevidel žiadne ja. Videl však, čo popísal ako duchovné bytosti stojace za ním. Žili v jeho činoch, jeho vnemoch, všade.

Kto pôjde hlbšie do bájí a povestí, zistí, že je v nich obsiahnutá veľká múdrosť. Než bolo ľudstvo vzdelané logickým úsudkom, zvažovaním, tak ako je tomu dnes, viedlo ich Iné, jasnozrivé poznanie - viac v obrazoch - k tomu, že nazerali pravdu. Báje a povesti sa tak stávajú výrazom hlbokých právd.