Stav odpútania od fyzického tela

Keď človek dospeje do stavu, keď neprežíva svojimi zmyslami alebo rozumom, ktorý je viazaný na mozog, prežíva v sebe duchovno - duševného človeka, ktorý sa vymanil zo svojho fyzického tela i mozgového nástroja. Človek v prvých štádiách takéhoto vytrženia môže mať pocit, ak nie je dosť pokročilý: Prežívaš teraz vnútorný život, avšak nemôžeš si ho predstaviť, nemôžeš ho premeniť do pojmov. Je to prechodný stav, ktorý sa ale mnohému môže javiť ako povážlivý. Keď sa pokladáme inak za rozumnú bytosť, keď si môžeme vyvodiť pojmy zo svojho prežívania, je to teraz niečo, keď nemôžeme veci vteliť do pojmov, voči čomu sa nemôžeme pokladať za rozumného človeka, ale za idiota, keď niečo podobné prežívame: Práve niečo prežívaš, ale nemôžeš to pochopiť! Človek sa tak stáva v určitom vyššom zmysle po nejakú dobu akýmsi idiotom. Čo môžeme zrieť v prvých dobách tohto odpútania je veľmi neurčité, je to prežívanie v novom živle bytia, že to nemá žiadne pojmové obrysy.

Keď vykonávame po určitý čas svoje cvičenia, tak pracujeme i na svojej organizácii mozgu, tvoríme orgán, takže potom môžeme pochopiť, čo sme skôr pochopiť nemohli, a dostať do vedomia, čo prežívame. Na tom spočíva možnosť šíriť poznatky duchovnej vedy. Musíme dospieť k tomu, aby sme tieto zážitky mohli uložiť do vedomia a vyjadriť v pojmoch. To však môžeme len prostredníctvom mozgu. Preto musí duchovný bádateľ svoj mozog vedome pretvoriť, preto pociťuje svoj mozog najskôr ako poleno, ktoré musí ešte len pretvoriť.