5. Duchovné ja - manas

Človek sa vyvíja vyššie tým, že svojím ja pretvára tri články - astrálne, éterické a fyzické telo. Najbližší pokrok ľudského vývoja spočíva v tom, že človek pracuje na svojom astrálnom tele. Taká práca sa prejavuje tým, že určité pôvodné vlastnosti astrálneho tela začne ja ovládať z vnútra. Podrobí ho vláde svojho ja, čím vzniká duchovné ja - manas. Duchovné ja je premenené astrálne telo. Astrálne telo sa potom javí ako dvojčlenná bytosť, čiastočne premenená a čiastočne nepremenená. Bežný európan vyvíja v súčasnosti prvý duchovný článok - duchovné ja. Manas – v terminológii kresťanskej ezoteriky duchovné ja. Ja ho vyvíja v duši vedomej premenou astrálneho tela.

Keď pozorujeme človeka pradávnej minulosti v jeho prvej inkarnácii na Zemi, hovie takýto človek všetkým svojim chtíčom a vášňam. Má síce všetky svoje štyri články (vrátane ja), ale správa sa ako zviera. Keď prirovnáme takéhoto človeka ku vznešenému idealistovi, spočíva rozdiel v tom, že skoršie človek-divoch, nepracoval ešte na svojom astrálnom tele svojím ja. Najbližší pokrok ľudského vývoja spočíva v tom, že človek pracuje na svojom astrálnom tele. U tohto človeka sa takáto práca prejaví tým, že niektoré pôvodné vlastnosti svojho tela začne ovládať z vnútra. Aby sa ja zušľachtilo, pracuje na svojom astrálnom tele, na žiadostiach, pocitoch, predstavách. Čím vyššie stojí človek mravne a rozumovo, tým viac a hlbšie jeho ja pracovalo na astrálnom tele. Priemerný európsky človek si hovorí o istých pudoch: Týmto smieš vyhovieť, - u iných si to dokáže zakázať.

Ak to, čo pôvodne žilo v jeho astrálnom tele, podrobil vláde svojho ja, hovoríme o duchovnom ja. Je to to isté, čo býva označované výrazom manas. Tento manas je výsledkom premeny astrálneho tela naším ja. Čo do látky je manas to isté, čo astrálne telo, je to len iný spôsob usporiadania toho, čo bolo pôvodne v astrálnom tele a čo potom bolo premenené na duchovné ja. Kto rozlišuje medzi dovoleným a zakázaným, pracuje na svojom astrálnom tele. Prečo na ňom pracuje? Pretože na poli činnosti vyvoláva každá jednotlivá činnosť reakciu . Astrálne telo je v neustálej innosti. Túto činnosť v užšom zmysle nazývame ľudskou karmou. V základe činnosti človeka je žiadostivosť. Človek by činnosť nepotreboval, keby nemal žiadostivosť. Má však žiadostivosť zúčastňovať sa okolitého sveta. Preto nazývame telo astrálne aj telom žiadostí. Do astrálneho tela vpracovávame ideály, nadšenie atď. Bojujeme proti inštinktom vo fázi, kedy dosadzujeme ideály miesto pudov, povinnosti miesto inštinktov, vyvíjame nadšenie miesto žiadostí, vpracovávame harmóniu do častí svojho astrálneho tela. Intelektuálny vývoj človeka, jeho očista a zušľachťovanie citov i prejavov vôle sú mierou premeny jeho astrálneho tela v duchovné ja.

Človek, ktorý sa ďalej vyvíja, dosahuje schopnosti, aby svojím ja pracoval nielen na svojom astrálnom, ale aj éterickom tele. Musíme však rozoznávať medzi dvomi formami premien: nevedomom a vedomom pretváraní. Každý európan pretvoril svojím ja nižšie články svojej prirodzenosti nevedome. V súčasnom vývojovom cykle premieňa tieto články vedome, len ak sa týkajú manas. Pôvodne má každý, aj ten najprimitívnejší človek na prvom vývojovom stupni, tri články svojej prirodzenosti, v ktorých je obsiahnuté ja. Potom začína pretváranie, ktoré po dlhú dobu zostáva nevedomé. Potom začína ľudstvo pretvárať astrálne telo vedome.

Duch utvárajúci ja a žijúci ako toto ja nazývame duchovným ja, pretože sa objavuje ako základ osobnosti človeka. Rozdiel medzi duchovným ja a dušou vedomou je v tom, že duša vedomá sa dotýka pravdy nezávislej na akejkoľvek sympatii a antipatii, duchovné ja v sebe nesie tú istú pravdu, ale prijatú a obomknutú jástvom. Týmto jástvom je individualizovaná a prevzatá do bytosti človeka. Tým, že večná pravda je takto osamostatnená a spätá v ja v jednu bytosť, získava samo ja večnosť.