Prečo dnešný človek nevidí bohov?

Človek v dávnej minulosti pozeral do božských svetov, ktoré predchádzali jeho vlastnému svetu. Bohovia mu ukazovali svoj osud a on, nazerajúc do božských svetov, mohol osudy bohov vnímať. Mohol povedať: Viem, odkiaľ prichádzam, viem, s ktorým svetom súvisím. To bolo preto, že človek mohol mať východisko svojej perspektívy v sebe. Zo svojho éterického tela urobil orgán vnímajúci tento božský svet. To moderný človek nemôže. Svoju perspektívu môže brať len z hlavy a tá je mimo duchovnej časti éterického tela. Éterické telo hlavy je niečo chaotického, nie je tak preorganizované ako éterické telo ostatného organizmu. Preto človek teraz vidí fyzický svet presnejšie než predtým, nevidí však už za ním bohov.

V súčasnej epoche sa však na to do istej miery pripravuje. Je na ceste, aby vyšiel zo seba a svoju perspektívu bral mimo seba. To je niečo, čoho sa človeku dostane v budúcnosti. Teraz je už na ceste k tomu, lebo ak nie je inak v ničom než vo svojej hlave, potom je vo svete vlastne už len tými najabstraktnejších myšlienkami. Nie je už v ničom riadnom, ak povieme, že človek nie je v ničom než vo svojej hlave. Lebo hlava mu dáva len vedomie fyzického pozemského sveta. Avšak rovnakou mierou, akou človek bude vyrastať zo svojej hlavy, bude zase získavať poznanie, teraz však o človeku samotnom.