Poznanie ako milosť

Človek sa môže vypracovať nahor k vyšším svetom len stupňovanou odovzdanosťou. Musí vedieť prežiť strácanie seba samého aspoň ako náladu. Nedospejeme nikdy k vyššiemu poznaniu, ak pracujeme ako obyčajná veda alebo bežné myslenie. Ako pracuje obyčajná veda a bežné myslenie, tak pracuje na základe obyčajnej vôle človeka všetko to, čo vytvorilo jeho vôľu: zdedené alebo výchovou získané city, pocity a predstavy. V tom všetkom sa môžeme klamať. Tieto klamy sú na dennom poriadku. Nemáme prijímať nič nevyskúšaného. Ale ak prinášame všetkému v ústrety len sami seba, ak prijímame len to, čo vieme, potom tým nepostúpime ani o krok vpred!

A ten kto sa chce stať zasvätencom, nikdy nepovie, že chce prijímať len to, čo sám predtým vyskúšal, ale musí sa oslobodiť od svojej samoľúbosti a musí očakávať všetko od toho, čo k nemu prichádza zo sveta, a čo nemôžeme označiť inak ako slovom "milosť". Človek musí očakávať všetko od milosti, ktorá ho osvecuje. Lebo ako inak si osvojíme vyššie poznanie než tým, že môžeme vylúčiť všetko, čomu sme sa kedy naučili. Človek si obyčajne myslí: Mám svoj vlastný úsudok. Lenže ten sa skladá len z toho, čo oživujeme, čo mysleli naši predkovia alebo čo podnecujú naše pudy atď. Pretože nemôže byť ani reči o tom, že toto sú vlastné úsudky ľudí, a tí kto uplatňujú svoje vlastné úsudky, vôbec nevedia, ako sú otrocky vedení na vodítku svojich predsudkov. To všetko musí zmiznúť, ak chceme dosiahnuť vyšších poznatkov. Duša sa musí stať prázdnou a vedieť pokojne čakať na to, čo môže k duši prichádzať zo skrytého, tajomného sveta, ktorý je bez priestoru a času, bez vecí a skutočností. A nesmieme veriť, že si môžeme získať pre seba jasnovidné poznanie, ale musíme vytvoriť v sebe náladu, ktorá nám dovolí prijať to, čo nám môže poskytnúť zjavenie alebo osvietenie.

Takže nikdy nesmieme očakávať to, čoho sa nám dostáva od ničoho iného ako od milosti, ktorá k nám pristupuje a ktorá nám dáva to, čo máme dostať. Poznanie, ktoré k nám pristupuje, keď sme sa dostatočným spôsobom pripravili. Prejavuje sa to ako nálada omilostenia, ako dar prichádzajúci k nám z duchovného sveta.