Poznanie

Myslenie

Pre poznanie vecí tohto sveta nie je premýšľanie vôbec dôležité! Myslieť máme až potom, keď sme podnietení skutočnosťou, až sme dosť pozorovali, porovnávali a hľadali súvislosti. Čím viac uvedieme jednotlivosti do súvislostí, čím viac súvislostí v rámci celku nájdeme, tým viac sa naučíme poznávať svet.

Kto o prírode prevažne premýšľa, ten nevymyslí viac, než čo o veci už vedel. Správne myslenie sa nechá viesť realitou!

Keď niečo myslíme, niečo sa deje v kozme!

Myšlienky v ľudskej duši sú len tieňovými obrazmi svojich skutočností. Vonku v duchovnom svete odpovedajú naším myšlienkam určité duchovné bytosti.

Východiskom antroposofickej cesty poznania je najbdelejšia duševná schopnosť človeka, ktorá ho v pravom zmysle slova činí človekom - myslenie. Zbaviť ho abstraktnej tieňovosti, pojmovej strnulosti a uvádzať ho do pohybu - naučiť ho chodiť. Znamená to uchopiť myslenie v jeho nadzmyslovej podstate a oživiť ho tak, že môže prenikať do nám najbližšej sféry duchovného sveta. Znamená to premeniť myslenie zo sily, ktorá iba zrkadlí vonkajšie javy, v silu zrenia, ktorá je nástrojom poznania duchovnej podstaty všetkých javov.

Rudolf Steiner poukázal na to, že zdravé myslenie vždy spája, že duchovne prehliada súvislosti. Uchopenie myšlienky v skutočnosti - vo svete javov - je pre človeka skutočným svätým prijímaním. Myslenie, keď si uvedomuje seba, je bohoslužbou, stojí v službe chápania sveta. Zjavuje skryté božské vo veciach. Myslenie je duchovnou schopnosťou a môže a musí sa ďalej vyvíjať, aby dosiahlo vyššie svety.

Treba si ujasniť, že mozog nevytvára myšlienky, tak ako zrkadlo nie je tvorcom našej postavy, keď sa doň na seba dívame. Mozog nie je zdrojom, ale iba nástrojom myslenia, zrkadliacim aparátom duševnej činnosti, ktorá sa tým sama sebe stáva viditeľnou - tak ako vidíme sami seba v zrkadle. Z myslenia pritom vnímame vlastne len poslednú fázu celého procesu. Najskôr tu musí byť niečo duševno - duchovné, čo pracuje na mozgu a pripraví ho na to, aby zrkadlil určitú myšlienku. Potom dochádza k jej zrkadleniu a až v tejto fáze je myšlienka vnímaná.