Poznávanie éterického tela

Je ťažšie ako poznávanie fyzického tela, pretože éterické telo nie je uzavreté kožou ako fyzické telo, ale je jemnou pavučinou, ktorá svoje prúdy vysiela všade do vonkajšieho sveta a reaguje tiež na všetko, čo sa deje vo vonkajšom svete, často pre človeka nevedome.

Éterické telo sa učíme pociťovať správnym vykonávaním druhého vedľajšieho cvičenia, cvičenia vôle. Zvyčajne je človek k svojmu vonkajšiemu konania hnaný vonkajšími dojmami. Uvidí kvetinu na lúke, a pretože sa mu páči, natiahne po nej ruku, aby ju odtrhol. Ezoterik musí dospieť k tomu, že bude konať bez podnetu zvonka, len na základe vnútorného impulzu, ktorý si vedome udelí. Potom dospeje k tomu, že je to éterické telo, čo podnieti ruku k pohybu. Tak pocítime prebúdzanie svojho éterického tela. Prostredníctvom tohto precitajúceho éterického tela sa zvoľna učíme prežívať sa v éterickom svete. V skutočnosti dochádza pri každom pohybe, ktorý urobíme - napríklad keď uchopíme nejaký predmet, udriem sa o neho - k výpadu voči vonkajšiemu svetu. Neezoterik o tom nemá tušenie, strážcom prahu je pred týmto poznaním ochránený, ezoterik však pozvoľna osamostatňuje svoje éterické telo, ktoré sa prežíva v éterickom svete. Jeho orgány sa zjemňujú, viac a viac si osvojuje cit pre to, že každý priestor je vyplnený nielen fyzickými predmetmi, ale aj nespočetným množstvom elementárnych bytostí, ktoré na seba upozorňujú pichaním, búchaním, pálením. Človek si všade v tomto elementárnom éterickom svete musí robiť priestor voľovými impulzami, ako je naťahovanie, ustupovanie, vrazenie, postupovanie dopredu atď. A takéto pohyby sa musia diať s plným vedomím toho, že to človek chce zo svojej najvlastnejšej bytosti. Kto si v éterickom svete nedokáže svojou iniciatívnou vôľou vytvoriť priestor, môže v ňom vykonať rovnako málo ako ten, kto by vo fyzickom svete chcel tancovať na parkete, ktorý by bol plný stoličiek. Najprv treba stoličky odniesť. Tomu sa človek učí v duchovnom svete druhým vedľajším cvičením.