Správne rozhodnutia alebo správny úsudok

Druhý duševný dej, na ktorom je treba pracovať, je rozhodovanie. Aj k tomu najbezvýznamnejšiemu rozhodnutiu treba pristupovať na základe úvahy. Vyhýbať sa všetkému bezmyšlienkovitému konaniu. Jednať len z dobre uvážených dôvodov a zanechať toho, k čomu sme vedení nedôležitými motívmi. Keď sme presvedčení o správnosti rozhodnutia, treba na ňom pevne trvať s vnútornou stálosťou. To je správny úsudok, ktorý nemôže byť závislý na sympatii a antipatii.

Človek často jedná bez toho, aby sa k tomu vedome rozhodol, a často tiež jedná proti svojmu rozhodnutiu. Všimnúť si toho, dávať si na to pozor, je prvým krokom v tomto cvičení, ktoré vedie človeka k tomu, že sa učí jednať na základe vedomého rozhodnutia. To má svoj prameň v úsudku, v posúdení okolností. Cvičená schopnosť úsudku môže byť intuitívna - duchaprítomná - a čím dôslednejšie cvičiaci jedná podľa svojho rozhodnutia, o to istejšie bude fungovať jeho schopnosť úsudku. Jednanie proti vlastnému rozhodnutiu, úsudku, ovplyvňuje túto schopnosť, zvlášť vtedy, keď si toho nevšimneme, alebo keď dodatočne zmeníme úsudok a rozhodnutie kvôli ospravedlneniu jednania.

Nebolo by ale správne vypudiť zo svojho života všetko hravé. Človek má však vedieť: "Teraz si hrajem." Keď jedná človek proti svojmu náhľadu, mal by nájsť zdroje impulzov, ktoré ho k tomu vedú. Mali by sme ich pochopiť, nie prikrášľovať. Podvedomé impulzy myšlienkovo neospravedlňujme. Keď sa nimi riadime, má sa to prinajmenšom diať vedome. Zo zápasu medzi naším úsudkom a inými impulzami môže vzniknúť láska k úsudku, ktorej sa človek ťažko bude chcieť vzdať, keď ju už raz prežil. Nechať fungovať schopnosť úsudku zrodí lásku k schopnosti úsudku, a to opäť stupňuje túto schopnosť. Schopnosť úsudku bude potom stále viac prechádzať v duchaprítomnosť, v jasnú živosť sily úsudku.