Kresťanské zasvätenie

Čo do metódy je predpísané v najhlbšej kresťanskej knihe, v Jánovom evanjeliu, a čo do obsahu v Jánovom Zjavení. Jánovo evanjelium je mimoriadnou knihou, treba ju žiť, nie len čítať! A žiť ju možno, keď si uvedomíme, že to, čo obsahuje, sú predpisy pre vnútorný život a že je potrebné, aby sme ich správnym spôsobom dodržiavali. Kresťanská cesta od svojho učeníka žiada, aby Jánovo evanjelium pokladal za meditačný spis. Základný predpoklad (ktorý u rosenkruciánskeho zasvätenia viac alebo menej odpadá) je mať vieru v osobnosť Ježiša Krista. Je nutné chovať v sebe aspoň možnosť viery, že táto najvyššia individualita, sa fyzicky vtelila ako Ježiš z Nazaretu, že nebol len obyčajným prostým mužom z Nazaretu alebo individualitou, akou bol Sokrates, Platón alebo Pytagoras. Musíme nahliadnuť základnú odlišnosť jeho osobnosti od všetkých ostatných. Ak chceme prežiť čisto kresťanské učenie, musíme v ňom vidieť božského človeka jedinečnej prirodzenosti, inak nemáme správny základný pocit, ktorý sa objavuje, prebúdzajúc dušu. Preto musíme mať možnosť, aby sme uverili prvým slovám zo začiatku Jánovho evanjelia: "Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol Slovo," až k slovám: "a Slovo stalo sa telom a prebývalo medzi nami." Ak nie sme toho schopní, potom je lepšie praktizovať inú náuku.

Kto však s týmto základným predpokladom každé ráno po mesiace uvádza meditatívne pred svoju dušu slová Jánovho evanjelia, až k miestu "naplneného oddanosťou a pravdou" a to tak, že tieto slová nielen chápe, ale že v nich aj žije, pre toho sa stávajú silou, ktorá prebúdza jeho dušu. Lebo to nie sú len samotné slová, ale budivé sily, ktoré dávajú vznikať v duši iným silám. Len je potrebné, aby žiak mal trpezlivosť a tieto slová si stále znova a znova, každý deň, vo svojej duši uvedomoval, takto potom prebudí sily, ktoré sú potrebné pre kresťanské zasvätenie a ktoré vyvolávajú celkom určité pocity. Kresťanská cesta je skôr vnútorná, pričom v rosenkruciánskom učení musíme zapáliť city vo vonkajšom svete. Kresťanská cesta je cestou za pomoci vybudzovania určitých pocitov. Je sedem stupňov citov, ktoré musíme prebudiť. K tomu pristupujú iné cvičenia, ktoré môže dať iba človek človeku a ktoré sú upravené podľa jednotlivých charakterov.

Prvým a najdôležitejším v kresťanskom zasvätení je to, aby zasvätenec poznal vývoj ľudstva v našom veku, aby mohol vo vyššej miere pochopiť úlohy človeka. Lebo všetko, čo má človeku poskytnúť vyššiu poznanie, vyššiu dokonalosť, súvisí s otázkou: "Čo som a k čomu som určený v dnešnej dobe?" Zodpovedanie tejto otázky je nesmierne dôležité. Každý stupeň zasvätenia vedie k vyššiemu aspektu ľudského nazerania. Človek kráča nahor po stupňoch. Najskôr vstupuje do sveta, ktorý nazývame svetom imaginatívnym, kde, v kresťanskom zmysle, spoznáva sedem pečatí. Potom vystupuje až k tomu, čo nazývame inšpiratívnym poznaním, svetom inšpirácie, keď sú počuté trúby a nakoniec dochádza k ešte vyššiemu stupňu, keď dokáže preniknúť k pravému významu a podstate duchovných bytostí, k stupňu tzv. čaší hnevu (Zjv Jan. 14/10). Teraz ale musíme zohľadniť určitý stupeň zasvätenia. Predstavme si, že človek práve dospel k onomu stupňu zasvätenia, kedy je práve na rozmedzí medzi najjemnejšími bytosťami nášho fyzického sveta a najbližšie k vyšším svetom astrálnym, keď je mu dovolené stáť akoby na vrchole a pozerať dolu.

Čo môže človek na tomto prvom vrchole zasvätenia zrieť? Tú vidí v duchu všetko, čo sa stalo, pokiaľ ide o jeho vnútornú bytosť, od tej doby, keď potopa zničila Atlantídu a kedy poatlantský človek vstúpil do bytia. Vidí, ako po sebe nasledujú kultúrne obdobia až do chvíle, keď aj náš vek zanikne, aby vzišiel vek nový. Vodou potopy zanikla stará Atlantída. Náš vek zanikne vojnou všetkých proti všetkým, strašným, ničivým morálnym rozvratom. A tento veľký vek od potopy až po vojnu všetkých proti všetkým, delíme na sedem kultúrnych období. Na jednom konci si predstavme veľkú potopu, na opačnom konci veľkú svetovú vojnu, a rozdeľme to na sedem kratších vekov, na sedem kultúrnych období. Celá epocha, obsahujúca týchto sedem období, je opäť sedminou dlhšej doby. Musíte si teda predstaviť sedem takýchto dielov, ako je náš vek od potopy do vojny, a to dva diely po veľkej vojne a štyri diely pred atlantskou potopou. Náš poatlantský vek je piatym veľkým vekom.

Musíme zase vystúpiť na ešte vyšší vrchol zasvätenia, a potom prehliadneme týchto sedem krát sedem vekov. Dajú sa prehliadnuť duchovným zrakom, ak dospejeme na rozhranie sveta astrálneho a duchovného. A tak to ide postupne nahor, uvidíme ešte vyššie stupne. Najskôr , môžeme dosiahnuť vrchol, z ktorého je vidieť oných sedem kultúrnych období poatlantského času, ako vidíme z nejakej hory ďalekú rovinu.

Žiaci dávnych indických rišiov (mudrcov) usilovali, aby nastúpili cestu jogy, ktorá by ich priviedla k nazeraniu do oblastí, z ktorých sami zostúpili. Usilovali opustiť máju a vystúpiť nahor do duchovných oblastí. To je jedna cesta, ktorú môže človek nastúpiť. Najnovšia cesta, ktorá existuje, aby ľudstvo mohlo vystúpiť k múdrosti, je cesta rosenkruciánska (dnes sa prvý stupeň tejto cesty ponúka najširšej verejnosti vo forme antroposofie). Táto cesta ukazuje človeku nielen do minulosti, ale aj do budúcnosti, do tých stavov, ktoré bude človek prežívať. Človeku sa dostáva poučenie, aby určitými metódami sám zo seba vyvinul múdrosť, ktorá je v ňom skrytá ako vloha.

To je cesta, ktorú vytýčil zakladateľ ezoterického rosenkruciánskeho hnutia, nazývaný Christian Rosenkreutz. Je to cesta kresťanská, upravená pre moderné pomery, ktorá leží medzi vlastnou cestou kresťanskou a medzi cestou jogy. Táto cesta sa čiastočne pripravovala už dlho pred vznikom kresťanstva. Dostalo sa jej zvláštnej podoby veľkým zasvätencom, ktorý ako Dionýsios Areopagita v ezoterickej škole Pavla Aténskeho založil výučbu, z ktorej vzišla všetka neskoršia múdrosť a vzdelanosť. Tieto dve cesty sú schodné hlavne pre západné krajiny. Všetko, čo súvisí s našou kultúrou a s naším životom, ktorý vedieme a ktorý musíme viesť, to všetko je povýšené na princíp zasvätenia kresťanským a rosenkruciánskym učením. Čisto kresťanská cesta je pre dnešného človeka trochu ťažká, preto bola pre dnešného človeka, ktorý musí žiť v prítomnej dobe, zavedená rosenkruciánska cesta. Kto chce ísť čisto kresťanskou cestou uprostred moderného života, musí mať možnosť odpútať sa občas na istú dobu od vonkajšieho života, aby potom opäť (a o to intenzívnejšie) vstúpil do tohto života. Rosenkruciánskou cestou môže však ísť každý, kto je činný v akomkoľvek povolaní a akejkoľvek sfére života.

Pri kresťanskom zasvätení sa prechádza siedmimi stupňami - umývaním nôh atď.