Prekonávanie zvedavosti

Rudolf Steiner zdôrazňoval, keď hovoril o podmienkach na získanie schopnosti nadzmyslového zrenia, že vedľa kontroly myšlienok je nutné tiež prekonávanie zvedavosti. Zakaždým, keď vyhoviete svojej zvedavosti, akoby unikla energia. Musíte to považovať za základné pravidlo. V okamihu, keď sa usilujete o uspokojenie svojej zvedavosti, mrháte silami. Keby ste si ich ponechali, dokázali by ste ich premeniť na vyššie poznatky. Keď sa vám jediný raz podarí nepozrieť sa na niečo, na čo by ste sa radi pozreli, potom ušetríte silu, silu, ktorá vám zostane, o ktorú neprídete. Ak sa to stane zásadou, potom sa zvoľna vytvára schopnosť vyššieho zrenia.

Tiež, ak v sebe nosíme otázku, na odpovedi nelipnime. Prílišné usilovanie o získanie poznatkov môže viesť k akejsi duchovnej, ezoterickej zvedavosti. Výuka formou otázka - odpoveď, udržuje pri živote naše nižšie ja, ale nepremieňa našu dušu. Avšak odpoved, ktorá vznikne v našom vnútri sama, ktora sa zrodí v nás, má pre náš duchovný pokrok oveľa väčšiu cenu než akákoľvek informácia, ktorú pasívne prijmeme. Rudolf Steiner v jednej prednáške nabáda k tomu, aby sa človek usilujúci o poznanie držal zlatého pravidla - "mať trpezlivosť a čakať" - zbaviť sa chtivosti poznania, aby sa naučil veriť v milosť a svojím spôsobom pasívne čakal až pravdy prídu k nemu.

To, čo je najvyššími pravdami, nemôže byť dávané ďalej tak, že to ústa vyslovia a ucho počuje, ale cesta k nim je taká, že žiak je zvoľna a postupne pripravovaný a táto príprava prebieha tak, aby sa posledný záver, teda predanie tajomstva, neudialo z úst do uší, ale aby žiak na základe prípravy dospel v určitom okamihu k tomu, že pred ním toto tajomstvo sa vynorí, takže nemusí byť vyslovené ústami, nemusí byť vypočuté ušami. Musí byť zrodené v duši tým, čo sa udialo medzi učiteľom a žiakom.