Zasvätenie, jasnozrivosť a adeptstvo

Vo všetkých dobách boli tri druhy ezoterikov. V zasväteneckých školách mohli byť vzdelávaní trojitým spôsobom. Tieto tri druhy vzdelávania sú:

1. zasvätenie alebo iniciácia
2. jasnozrivosť
3. adeptstvo

V predchádzajúcich dobách boli tieto tri druhy navzájom veľmi jasne oddelené. Pre lepšie pochopenie môžeme použiť príklad z každodenného života. Predstavte si krajinu, v ktorej nie sú žiadne železnice ani vlaky, a potom si predstavte, že obyvateľ tejto krajiny sa vydá na cestu do inej krajiny, kde železnice a vlaky majú. Tento človek sa potom s ohľadom na vlaky a železnice stane zasvätencom, a keď sa vráti domov, môže svojim krajanom rozprávať o tom, čo videl. Ale tým, že vlaky a železnice pozoroval a dokáže o nich rozprávať, ešte zďaleka nie je schopný železnice tiež stavať. A stať sa inžinierom, k tomu už patrí dlhé štúdium. Práve tak je tomu so zasvätencami a adeptami. Zasvätenec sa vydal do cudzej krajiny, do vyšších svetov, vie, ako to tam vyzerá a dokáže o tom rozprávať, ale k tomu, aby sa stal adeptom, to znamená, aby sám dokázal používať duchovné sily, ktoré videl v ich pôsobení, k tomu zase patrí dlhá, rozsiahla doba cvičenia v duchovnom svete. Niektorým zasvätencom trvá ešte dlhý rad inkarnácií, než dosiahnu adeptstvo, pretože sily duchovného sveta sa dajú používať ťažšie než sily sveta fyzického.

Kedysi to bolo tak, že zasvätenci a adepti v ezoterických bratstvách sa vo svojej pôsobnosti tým najkrajším spôsobom dopĺňali. Napríklad inžinier, ktorý presne vie, ako sa musí postaviť nejaký stroj, dnes vôbec nemusí vedieť taký stroj sám postaviť. Na to má robotníkov. A robotníci, ktorí stroj dokážu postaviť, nemusia podrobne poznať zákony, podľa ktorých stroj vznikne. Tak mohol byť niekto zasvätencom a zrieť a chápať sily a zákony duchovného sveta v ich pôsobení, ale sám nevedel do týchto síl zasahovať a niečo z nich vytvárať.

Ďalším druhom ezoterikov boli jasnozrivci. Dnes ich nie je možné od zasvätencov odlišovať tak jasne ako v skorších dobách. Vtedy tvorili jasnozrivci medzi ezoterikmi osobitnú skupinu. Môžu byť veľmi chytrí a učení ľudia, ktorí však budú silno krátkozrakí. Niekto môže dokonca veľmi presne poznať zákony optiky, a napriek tomu byť krátkozraký, takže sa pri svojich experimentoch musí spoľahnúť na ľudí, ktorí dobre vidia. On im potom môže vysvetliť, čo videli, lebo oni sami by to bez neho asi vôbec nedokázali pochopiť. Uplna rovnako je tomu so zasvätencami a jasnozrivcami. Zasvätenec nemusí byť zároveň jasnozrivcom a jasnozrivec nemusí byť nutne zasvätencom. Najmä v dávnych dobách, bývalo veľmi častým javom, že niektorých ľudí nebolo možné priviesť až k jasnovidectvu. Stali sa potom zasvätencami, to znamená, že dosiahli úplného poznania a pochopenia duchovných právd a zákonov, nemohli ich však vidieť. V rovnakom bratstve ako oni boli však iní ľudia, ktorí boli jasnozrivý, bez toho, aby dokázali porozumieť tomu, co zreli. To, čo videli, rozprávali zasvätencom a tí im to vysvetlili.

Adepti ako tretí druh ezoterikov potom boli schopní prakticky používať to, čo jasnozrivci zreli a zasvätenci vysvetľovali. Bola to veľmi krásna súčinnosť, ktorá existovala v týchto najstarších bratstvách. Panovala tu vzájomná láska a tolerancia, dôvera tak veľká, ako to dnes už vôbec nie je možné, ba ako si to len málokto vôbec dokáže predstaviť. Naša doba je príliš egoistická, neláskavá a podozrievavá, než aby niečo také bolo možné. Dnes je preto zasvätenec tiež vždy do istej miery jasnozrivý a naopak, ba dokonca ani nie je možné vzdelávať dnes ľudí inak.

Hlboko v našich dobových pomeroch je však tiež založená skutočnosť, že adeptstvo musí takmer úplne ustúpiť. Naša egoistická epocha nie je schopná náležitým spôsobom používať takto vysoké schopnosti. Preto sa adepti držia späť. A aj keby chceli zasiahnuť do osudov ľudí, často to ani nemôžu, hoci k tomu majú potrebnú silu a ľudstvu by mohli vysvetliť mnoho vecí, ktoré by priniesli požehnanie.

V oblasti lekárstva, ktoré je utopené v materializme, musia adepti často takpovediac s krvácajúcim srdcom (keby to na tak vysokom vývojovom stupni ešte bolo možné) prizerať, ako tisíce a tisíce úbohých chorých chradnú, bez toho, aby im bolo možné poskytnúť pomoc. Ale aj keby sa taký adept odhodlal a chcel chorému pomôcť, bolo by to, čo by musel urobiť, do tej miery proti dnešnej dobe, že by bol považovaný za blázna, že by sa proti nemu vzbúrili ostatní lekári.

Najvyšší adepti a zasvätenci sú najzdržanlivejší. Tí najvyšší adepti zasiahnu do osudu národov len málekody. Ich sila akoby bola ušetrená pre úplne určité príležitosti. Sú isté veci, na ktoré ľudstvo ešte nie je zrelé. Keby mu ich niekto chcel dať, mohli by pôsobiť len ​​škodlivo. Isté najvyššie pravdy dnešný človek, aj keď už dosiahol určitého stupňa v ezoterickom školení, zatiaľ ešte nedokáže zniesť. Kto ich prijme príliš skoro, stratí pôdu pod nohami.

Predstavte si, že cez hlbokú priepasť je položená úzka lávka. Koľkí by dokázali prejsť na druhú stranu, bez toho, aby sa im zatočila hlava? Keby však niekto na zemi vymeral úzky pruh šírky tej lávky a farebne ho vyznačil, každý po ňom s ľahkosťou prejde, bez toho, aby ho vôbec napadlo, že by sa mu mohla zatočiť hlava, bez toho, aby šliapol vedľa pruhu. Napriek tomu pri tom nevykonáva nič iného, než to, čo by musel vykonať na úzkej lávke nad priepasťou. Pokračovanie podlahy naľavo a napravo od úzkeho pruhu je to, čo prepožičia istotu. Tá úzka lávka alebo pruh na podlahe je to, po čom my ľudia ideme. Pokračovaním pruhu je fyzický svet, svet zmyslov. Ten dáva ľuďom istotu, pretože ustavične opravuje naše mylné myšlienky, city, atď. Teraz si predstavme, že by padli hranice zmyslového sveta: tu by sa človek vznášal vo vzduchu, bez akejkoľvek vonkajšej opory. To je zážitok, ktorým musí každý raz prejsť.