Schopnosť zbaviť sa myšlienky

Aby sme plne vstúpili do duchovného sveta nestačí len sústreďovanie sa na určité predstavy, čím posilňujeme duševný život, ale aj v schopnosti tieto predstavy vždy svojou vôľou vypudiť z vedomia. Ako v zmyslovom živote môžeme na niečo zamerať zrak a zase ho odvrátiť, tak sa v nadzmyslovom vývoji musíme naučiť tomu, že sa intenzívne sústredíme na nejaký duševný obsah a potom ho zase vypudíme z duše.

Ako málo to má bežný človek vo svojich rukách, aby dokázal zakaždým vypudiť svoje myšlienky. Niekedy ho myšlienky prenasledujú po celé dni, najmä ak sú nepríjemné. Nemôže sa ich zbaviť. Ešte oveľa ťažšie je to však vtedy, ak sme si zvykli sústrediť sa na myšlienku. Myšlienkový obsah, na ktorý sme sa sústredili, nás napokon pevne chytí a musíme vynaložiť veškeré úsilie, aby sme sa ho opäť zbavili. Ak sa v tom dlho cvičíme, dospejeme až k tomu, že ho dokážeme odstrániť z vedomia, vypudiť z vedomia celé to ohliadnutie za životom až k okamžiku narodenia, celé éterické telo, časové telo.