Vplyv alkoholu

Podľa Rudolfa Steinera k strate našej jasnovidnosti v dávnych dobách napomohol alkohol. Stratili sme starú jasnozrivosť. V zmysle božského plánu to bolo nutné. Nesmeli sme ďalej vídať bohov - mali sme sa postaviť na vlastné nohy - a alkohol tomu napomohol, pretože pomohol náš zrak zahaliť závojom. Človek mal zabúdať na súvislosť s nebeskými mocnosťami, aby vyvinul svoju slobodu. Dnes, kedy to už nie je nutné, však alkohol pôsobí už zhubne.

Skrz alkohol sa prejavuje i druhotný účinok zlých duchov osobnosti.

Bohovia sa stiahli z našich očí, viedli nás však ďalej, možno povedať, vo všetkej tichosti. Závoj, ktorý nám zahaľuje duchovný svet sa koncom 19 st. dvihol a my máme vstúpiť zasa do duchovného sveta, avšak na vyššej úrovni vedomia, ako samostatné, nezávislé, slobodné individuality.

Čo vzniká pri výrobe vína, čo sa vždy vytvára pri výrobe alkoholu, je v inej prírodnej ríši tým, čo musí vytvárať človek, ak pôsobí zo svojho ja na krv. Takéto pôsobenie ja na krv, ktoré tu však existuje aj inak, sa okultne podobá onomu pôsobeniu, ktoré vzniká, keď dochádza k spätnému pochodu u rastliny, ktorým sa to, čo vniklo do hroznovej dužiny (alebo vôbec do niečoho rastlinného), pretvára v alkohol. Podobne ja musí vytvárať v krvi podobný proces - vyjadrené okultne, nie chemicky - k akému dochádza pri výrobe alkoholu, keď je spätne odvíjaný organizačný pochod rastliny (keď sa tento pochod stáva len chemickým procesom). Dôsledok toho je, že alkoholom privádzame do svojho organizmu niečo, čo z druhej strany pôsobí obdobne, ako pôsobí ja na krv. To znamená, že sme alkoholom prijali do seba opačné ja (akési proti "ja" - gegen-Ich), ja, ktoré bojuje priamo proti pôsobeniu nášho duchovného "ja". Alkoholom sa pôsobí na našu krv z druhej strany tak, ako je na ňu pôsobené pomocou ja. Ak proti tomuto svojmu ja postavíme odporcu v podobe alkoholu, potom rozpútame vo svojom vnútri vojnu; a v zásade vzaté - odsudzujeme k bezmocnosti všetko to, čo vychádza z nášho ja. To je okultná stránka veci.

Kto nepije alkohol, zabezpečuje si slobodnú možnosť pôsobenia zo svojho ja na krv. Kto pije alkohol, počína si ako niekto, kto chce zbúrať múr a preto búši na jej jednu stranu, zároveň však na druhej strane postaví ľudí, ktorí búšia proti nemu, proti jeho vlastným úderom. Presne tým istým spôsobom vyraďuje požívanie alkoholu činnosť ja v krvi. Preto ten, komu sa duchovná veda stala živlom (elementom) jeho života, pociťuje účinok alkoholu v krvi ako priamy boj proti svojmu ja. A je teda prirodzené, že skutočný duchovný vývoj sa môže zdarne rozvíjať len vtedy, keď mu do cesty nekladieme túto prekážku.