Skok cez priepasť ničoty

U priepasti ničoty, cez ktorú človek preskakuje, sa v ľudskom vývoji ukazuje, že sa musí stať slobodnou bytosťou. Tento skok umožňuje Michaelovo pôsobenie a Kristov impulz. Skok cez priepasť ničoty predstavuje vnútorné stretnutie človeka so svojím pravým Ja a súčasne s Kristom, ktorý umožňuje, aby mal každý človek zážitok pravého Ja. Michael dnes vedie duchovného žiaka k priepasti bytia, kde sa musí prežiť ako absolútne nič stojaci pred úplným nič. Túto priepasť musí duchovný žiak prekonať s využitím všetkých vnútorných síl a v dôvere, že jeho duša je toho schopná, aby potom mohol na inom mieste uchopiť svoje pravé Ja. Rudolf Steiner opisuje tento rozhodujúci zážitok na ceste moderného zasvätenia nasledujúcimi slovami: "Ale tak správne vo svojej ozajstnej podobe stojí človek u priepasti bytia, keď sa rozhodne vo svojej slobodnej vnútornej vôli, energickým činom vôle, vymazať sám seba, zabudnúť na seba, a chvíľu stáť v duchovnom svete u priepasti bytia, stáť voči tomuto nič sám ako nič. Je to otrasný zážitok, ktorý môžeme mať, a musíme ísť ďalej s veľkou dôverou k tomuto zážitku. Aby sme ako nič mohli pristúpiť k priepasti, je dôležité, že človek má dôveru, že mu potom z tohto sveta vystúpi v ústrety jeho pravé Ja. A to sa naozaj stane. Je to veľký vnútorný zážitok vystúpiť až k nadduchovnému svetu, zážitok nového sveta za priepasťou bytia, a prijať pravé Ja v tomto nadzmyslovom svete za priepasťou bytia".

Sám kristus k nám prináša v ústrety pravé Ja z ešte vyššieho duchovného sveta, v ktorom stojíme po prekonaní priepasti, keď sme obstáli v tejto veľkej skúške moderného zasvätenia. Je to sám Kristus, ktorý ako božské Ja som v makrokozme zaberá rovnaké centrálne postavenie, ako má v mikrokozme človeka jeho pravé Ja: "Kristus mi dáva moju ľudskú podstatu" - tú človek prežíva, keď smie prijať svoje pravé Ja na druhom brehu svetovej priepasti z Kristových rúk, keď v ňom zažiari najvyššia forma vedomia Krista, ktorá spočíva v intuitívnom splynutí ľudského Ja s Kristovým Ja. Od tej chvíle vo svojom Ja človek nesie obraz Kristovho Ja, bez toho, aby musel stratiť čokoľvek zo svojho vlastného individuálneho Ja.

Michael dnes vedie človeka pri tomto zasvätení k priepasti bytia. A Kristus sám prijme zasväcovaného na druhom brehu, aby s ním zostal neoddeliteľne spojený svojím novým vedomím Krista vo svojom pravom Ja. Tak v dnešnej dobe prebieha cesta, na ktorej človeku umožňujú Michael a Kristus uchopenie jeho pravej podstaty. Že sa dnes človek na druhom brehu svetového bytia stretáva s Kristom, je bezprostredný následok nadzmyslového mystéria Golgoty. Takáto možnosť síce nastala už na rozhraní vekov pri veľkom mystériu Golgoty, ale vedome uchopiť pravé Ja bolo možné až po jeho opakovaní v nadzmyslovom svete. Pre celé ľudstvo znamená oživenie vedomia Krista v našej dobe predovšetkým to, že vedie k vnímaniu éterického Krista, ktoré je pre zasvätenca zážitkom jeho pravého Ja, ktoré prijíma za priepasťou bytia z rúk Kristových, ktorý prišiel s druhým, nadzmyslovým mystériom Golgoty.