Obrátenie vzťahu objekt - subjekt

V bežnom poznaní sme si vedomí svojho myslenia a vôbec svojich vnútorných duševných zážitkov, ktorými ako subjekt poznania získavame poznatky. Napr. myslíme a domnievame sa, že prostredníctvom myšlienok niečo poznávame. Vtedy sme, vnímajúc sa ako mysliaci ľudia, subjektom. Keď pozorujeme prírodu, keď pozorujeme ľudský život, keď experimentujeme, hľadáme objekty. Vždy hľadáme objekty. Objekty na nás majú doliehať. Objekty sa nám majú odovzdávať tak, aby sme ich mohli obsiahnuť svojimi myšlienkami, aby sme na ne mohli vynaložiť svoje myslenie. My sme subjekt, to, čo k nám pristupuje, sú objekty.

U človeka, ktorý sa usiluje o iniciačné poznanie, nastane iná orientácia. Musí si uvedomiť, že je ako človek objektom, a k tomuto objektu zvanému človek musí hľadať subjekt. Musí teda nastať opačný proces. V bežnom poznaní sa cítime ako subjekt a hľadáme objekty, ktoré sú mimo nás. V iniciačnom poznaní sme sami objektom a hľadáme si príslušný subjekt, v skutočnom iniciačnom poznaní sa subjekty odovzdávajú. Ale to je predmetom neskoršieho poznania.

V iniciačnom poznaní vlastne musíme uniknúť sami zo seba, musíme sa stať takými, aké sú rastliny, kamene, aký je blesk a hrom, ktoré sa pre nás stávajú objektami. My sami v iniciačnom poznaní akosi vykĺzneme zo seba a staneme sa objektom a hľadáme si subjekty. V bežnom poznaní premýšľame o veciach, v iniciačnom poznaní musíme pátrať po tom, ako sme v kozme myslení.