Poznanie

Pôsobenie Jánovho evanjelia na vznik Panny Sofie

Panna Sofia

Kresťanská ezoterika označovala očistené astrálne telo, ktoré vo chvíli, keď podstupuje osvietenie, neobsahuje v sebe nič z nečistých dojmov fyzického sveta, ale len poznávacie orgány pre duchovný svet, názvom "čistá, cudná, múdra Panna Sofia". Tým všetkým, čo človek do seba prijal v katarzii, očistil a zušľachtil svoje astrálne telo v "Pannu Sofiu". A "Panne Sofii" prichádza v ústrety kozmické ja, vesmírne ja, ktoré spôsobuje osvietenie, ktoré teda činí, že človek má okolo seba svetlo, duchovné svetlo. Toto druhé, čo pristupuje k "Panne Sofii", nazvala kresťanská ezoterika - a nazýva to tak dodnes - "Duch svätý".

Kresťanský ezoterik dosahuje tým, čo sa odohráva pri jeho zasvätení, očisty svojho astrálneho tela; pretvára svoje astrálne telo v "Pannu Sofiu" a je obostretý žiarou "Ducha Svätého", kozmickým, vesmírnym ja. A ten, kto je takto osvietený, kto do seba prijal v zmysle kresťanskej ezoteriky "Ducha Svätého", ten potom hovorí od tej chvíle inom zmysle. V takom, že keď hovorí o Saturne, Slnko, o rôznych článkoch ľudskej bytosti, o udalostiach vesmírneho vývoja, nie je to jeho mienka. Jeho názory tu v žiadnom zmysle nevstupujú do hry. Keď takýto človek hovorí o Saturne, hovorí z neho Saturn. Keď hovorí o Slnku, hovorí z neho duchovná podstata Slnka. Je pritom nástrojom; jeho ja sa stalo pre takéto okamihy neosobným, a je to kozmické, vesmírne ja, ktoré ho používa ako nástroj, aby ním hovorilo. Preto by nebolo na mieste hovoriť u skutočných ezoterických náukách, pochádzajúcich z kresťanskej ezoteriky, o názoroch alebo mienke. Názory ani mienky sa na tomto stupni nevyskytujú. Záleží na tom, aby človek opísal, čo pozoroval v duchovnom svete, s vylúčením osobnej mienky. V každej sústave duchovnovedných náuk treba vykresliť sled skutočností, s názormi toho, kto o tom rozpráva, to nesmie mať vôbec nič spoločné.

A díky Kristovi, do duchovnej časti Zeme vočkoval sily umožňujúce, aby sa vôbec mohlo uskutočňovať kresťanské zasvätenie.