Subjektívny pocit šťastia

To, čo je spojené s imaginatívnym vedomím, je nesmierne silný subjektívny pocit šťastia. Na tento pocit šťastia musíme zabudnúť, ak chceme urobiť ďalší krok vo vývoji vedomia. Teraz je nutné, aby sme imaginatívne obrazy zo svojho vedomia všetkou silou zase vyradili. Vyraďovanie obsahu vedomia je však niečo, čo ide v bežnom živote niekedy veľmi ľahko.

Ľudia, ktorí chcú skladať nejaké skúšky, majú často problém, že sú im vyradené obsahy vedomia, ktoré v ňom mali byť. A spánok nie je koniec koncov nič iného než vyradenie každodenného obsahu vedomia. Ale aj toto vyraďovanie sa deje pasívne. Ten, kto ide na skúšku, si celkom isto to, čo vie, nevyradí vedome. To sa deje pasívne. Človeku sa to deje kvôli jeho slabosti, kvôli jeho slabej duchaprítomnosti. Ale práve keď sa v tomto posilní, musí dôjsť k takému vyradeniu, aby mohol urobiť ďalší krok nadzmyslového poznania.

Veľmi ľahko sa však stáva, že človek má v dôsledku toho, že všetky svoje duševné sily sústredí na vybraný obsah, istý sklon u tohto duševného obsahu zostávať, a keďže je s týmito obrazmi spojený pocit šťastia, tak u neho rád zostáva. Človek na ňom rád lipne. Teraz však musí byť schopný to, o čo sa usiloval ako o určité zvýšenie sily, - meditáciami, koncentráciami - zase vymazať z vedomia. Dospieť k prázdnemu vedomiu.