Saturn

Určitým protikladom voči mesačnej individualite je najvzdialenejšia planéta Saturn (aspoň pre staré ľudstvo, pretože potom boli pridané ešte Urán, Neptún a Pluto). Individualita Saturnu je členená tak, že je síce rôznorodým spôsobom podnecovaná zo samotného vesmíru, ale z týchto vesmírnych podnetov nepripustí nič k Zemi, ani nič nevyžaruje. Saturn je síce ožarovaný aj Slnkom, ale to, čo spätne zo slnečných lúčov odrazí, nemá žiadny význam pre pozemský život, pretože Saturn je vesmírnym telesom našej planetárnej sústavy, ktoré sa celkom oddáva svojej vlastnej bytosti. Do sveta vyžaruje len svoju vlastnú podstatu. Ak pozorujeme Saturn, vždy nám oznamuje len to, aký je on sám. Kým Mesiac, pozorovaný zvonka, nám vypovedá o tom, aké je vo svete všetko ostatné, Saturn nám neprezradí nič z toho, aké podnety prijal z ostatného sveta, ale hovorí stále len o sebe samom. Hovorí len o tom, čím sám je. A to, čo sám je, sa postupne odhaľuje ako určitý druh pamäti nášho planetárneho systému.

Saturn človeku pripadá ako vesmírne teleso, ktoré v našom planetárnom systéme všetkým nielen verne prešlo, ale všetko aj pravdivo uchováva v kozmickej pamäti, ktorú má. Súčasné veci univerza prijíma a spracováva ich vo svojom duševne a duchovne, no mlčí o nich. Všetky bytosti, ktoré sídlia na Saturne, sa síce obetujú vonkajšiemu svetu, ale udalosti vo svete prijímajú do svojho duševna mlčanlivo, takže Saturn rozpráva len o minulých udalostiach v kozme. Keď o Saturne uvažujeme z kozmického hľadiska, je akousi putujúcou pamäťou našej planetárnej sústavy a v podobe akéhosi tajomstva planetárnej sústavy uchováva ako verný prostredník to, čo sa v nej udialo.

Ak chceme odhaliť kozmické tajomstvá, márne by sme sa pozerali k Mesiacu. Ak sa chceme od mesačných bytostí dozvedieť niečo o vesmírnych tajomstvách, musíme sa stať v istom zmysle ich dôvernými priateľmi, ale u Saturnu to nie je nutné. U Saturnu stačí otvorenosť pre duchovno - potom sa pred naším duchovným zrakom Saturn premení v živého historiografa planetárnej sústavy. Pri výpovediach o tom všetkom, čo sa stalo vo vnútri planetárneho systému, sa už nespráva vôbec zdržanlivo. V tomto vzťahu je úplným protikladom k Mesiacu, pretože neustále rozpráva. O minulosti planetárnej sústavy dokáže rozprávať s vnútorným teplom a vnútornou žiarou, takže dôvernejšie sa zoznamovať s tým, čo hovorí o vesmíre, je vlastne nebezpečné, pretože o minulých udalostiach vo vesmíre hovorí s takou obetavosťou, že nám túto minulosť vesmíru činí nesmierne milou. Pre toho, kto od neho chce vyzvedieť jeho tajomstvo, je neustálym zvodcom, pretože príliš nedbá na súčasnú pozemskosť, ale plne sa oddáva tomu, čím kedysi Zem bola.

Zreteľne hovorí konkrétne o tom, čím bola Zem, než sa stala dnešnou Zemou. Saturn je preto v našej planetárnej sústave planétou, ktorá robí človeku minulosť nesmierne cennou. A práve tí ľudia, ktorí majú na Zemi náklonnosť k Saturnu, radi neustále hľadia do minulosti, nemajú radi pokrok a chceli by minulosť znova priviesť naspäť.

Sily, ktoré vysiela Saturn k Zemi pôsobia v celom astrálnom tele, oživujú ho a prežarujú a na nich podstatným spôsobom závisí, do akej miery sa astrálne telo postaví do správneho vzťahu k fyzickému telu. Viac pôsobí v hornej časti astrálneho tela - od srdca smerom hore, ktoré je spojené s celým organizmom skrze nervovú sústavu. Keď nemôže človek správne spať, keď nechce jeho astrálne telo správne vychádzať z éterického a fyzického tela, alebo keď pri prebudení nechce do neho správne vstupovať, je to dôsledkom nepravidelného pôsobenia síl Saturnu, ktorý okľukou cez ľudskú hlavu vytvára správny vzťah astrálneho tela k fyzickému a éterickému telu. Tiež saturnské sily umožňujú správny vzťah astrálneho tela k ja, pretože Saturn má vzťah k slnečnému pôsobeniu.

V človeku sa vzťah Saturnu k Slnku prejavuje nielen tým, že ja sa dostáva do odpovedajúceho vzťahu k astrálnemu telu, ale najmä tým, že sa astrálne telo správne včleňuje do celej ľudskej organizácie. Saturn má vzťah k hornej časti astrálneho tela a tento vzťah bol pre ľudí starších dôb veľmi dôležitým. A ešte v egyptskej dobe, by sme našli náuku, podľa ktorej mudrci mystérií posudzovali každého na základe toho, aký mal vzhľadom k dátumu narodenia Saturn. Vedelo sa, že keď sa narodí človek za tej či onej konštelácie Saturnu, môže potom správne alebo menej správne používať svoje astrálne telo vo fyzickom tele. Znalosť týchto vecí hrala v dávnych dobách veľkú rolu. Ale pokrok vývoja ľudstva v našom období, ktoré začalo v 15. st., spočíva v tom, že sa oslobodzujeme od týchto vplyvov.

Musíme sa oslobodiť od účinkov Saturnu. Nemôžeme sa od nich oslobodiť, keď budeme nasledovať tieňový intelekt našej doby. Vplyvy Saturnu by sme tým v sebe nechali vyčíňať a stali by sme sa neurotikmi. Nervozita človeka spočíva v tom, že jeho astrálne telo nie je správne včlenené do jeho fyzickej bytosti. V tom spočíva napätie celej našej doby. A to, k čomu musí človek dospieť, je snaha o skutočné nahliadnutie, snaha o imagináciu. Keď zostane človek u abstraktných intelektuálnych predstáv, bude stále nervóznejší, pretože sa síce vymaňuje zo saturnskej činnosti, ale tá v ňom aj tak zostáva, vystreľuje sem a tam a strháva mu astrálne telo z nervov, a tým činí človeka nervóznym. V nervozite našej doby musíme z kozmického hľadiska poznávať vplyv Saturnu.

Saturnské vplyvy sú rozprestreté na celý ľudský život, a ten začína v prvých troch desaťročiach nášho života. Celý náš život a naše zdravie závisí na tom, ako sa v týchto fázach rastu vo svojom astrálnom tele vyvíjame (prestávajú až po 30 roku). Preto Saturn potrebuje približne 30 rokov, aby obehol okolo Slnka.

Jednou z funkcií sleziny je izolovať krvný obeh od vonkajších nepravidelností, napr. pri nárazovom príjme potravy. Je to akési izolovanie, vytváranie nezávislosti od vonkajšieho sveta. Každé takéto individualizovanie, osamostatňovanie sa nejakej bytosti sa nazýva v tajnej vede saturnským javom, je to niečo, čo je spôsobené účinkami Saturna. To je to podstatné na saturnskom, že z obsiahleho celkového organizmu je vyňatá, izolovaná, individualizovaná bytosť tak, že sama v sebe môže rozvinúť oddelenú pravidelnosť. Ak si predstavíme svet, môžeme povedať: vnútri kruhovej dráhy Saturna je slnečný systém, ktorý tu môže sledovať svoje vlastné zákony a stať sa nezávislým tým, že sa vytrhne z okolitého sveta a z tvorivých síl okolitého kozmu. Z týchto dôvodov videli okultisti všetkých dôb v saturnských silách to, čo náš slnečný systém sám v sebe uzaviera, čo mu umožňuje rozvinúť vlastný rytmus, ktorý nie je zhodný s rytmom vonkajška, ktorý panuje mimo sveta našej slnečnej sústavy. Niečo podobné nachádzame v našom organizme pri slezine. Meno "Saturn" sa používalo na všetko, čo spôsobovalo, že sa niečo z väčšieho celku vydelilo a uzavrelo sa do systému, ktorý sa sám v sebe utváral rytmicky.