Venuša

Venuša je činná predovšetkým v éterickom tele, teda v tom, čo sa z kozmického hľadiska uplatňuje v éterickom tele - v činnosti astrálneho tela.

Venuša je voči celému univerzu v istom zmysle odmietavá a zdráhavá, o univerze nechce nič vedieť. Zdá sa jej, že keby bola univerzu uplne vystavená, bola by vonkajším univerzom, možno povedať, zbavená svojej panenskosti. Ak chce k nej pristúpiť nejaký vnem z vonkajšieho univerza, je doslova šokovaná a univerzum odmieta. Je prirodzene ťažké vyjadriť tieto vzťahy, ktoré musíme vyjadriť pozemskou rečou.

Na rozdiel od tejto odmietavosti voči univerzu je nesmierne ústretová ku všetkému, čo prichádza zo Zeme. Zem je v určitom zmysle miláčikom Venuše. Kým Mesiac zrkadlí dookola celé univerzum, Venuša nič z univerza nezrkadlí, o univerze nechce nič počuť, ale s láskou zrkadlí všetko, čo prichádza zo Zeme. Celú Zem s jej duševnými tajomstvami budeme mať ešte raz pred sebou, keď duševným zrakom vypátrame tajomstvo Venuše.

Ľudia na Zemi vo svojej duši nemôžu chovať nič tajného, ​​bez toho, aby to bolo zrkadlené Venušou. Preniká všetkým ľuďom hlboko do srdca a necháva to na seba pôsobiť, pretože ju to veľmi zaujíma. Všetko, čo na Zemi žije v najväčšej intímnosti, máme ešte raz vo Venuši a v jej zrkadlení. V tomto zrkadlení všetko premieňa tak, ako ľudský sen premieňa vonkajšie udalosti fyzického života. Prijíma pozemské udalosti a premieňa ich v snové obrazy. Celá sféra Venuše sa vlastne stáva snívaním a v týchto mohutných snových obrazoch žijú snovo premenené pozemské tajomstvá ľudí. Venuša má veľmi veľa spoločného s básnikmi, lenže básnici to prirodzene nevedia.

Je veľmi zaujímavé, že Venuša je síce úplne odmietavá nielen k celému ostatnému univerzu, ale voči tomu, čo prichádza z univerza, nie je odmietavá rovnakým spôsobom. Svojou mysľou Venuša odmieta všetko, čo prichádza z univerza a neodmieta len to, čo prichádza zo Zeme. Celou svojou pozornosťou pátra po tom, čo hovorí Mars. A tým, čo prostredníctvom Marsu dostane z celého univerza, premieňa a presvetľuje svoje snovo-pozemské zážitky.

Zo všetkých týchto skutočností, ktoré majú tiež svoju fyzickú stránku, vychádzajú impulzy pre to, čo bude vytvorené vo svete, čo vo svete vznikne.

Vzťah Venuše k Marsu

A medzi tým, čo sa tu odohráva, je však aj Slnko a robí tu poriadok, a zatiaľ čo Venuša prijíma všetko, čo prichádza zo Zeme, a stále vyzvedá na Marse (avšak nechce, aby to vedel), z toho všetkého sa tvoria tie sily, ktoré sú základom pre orgány utvárania ľudskej reči. Ak sa chceme v kozme zoznámiť s impulzami utvárania ľudskej reči, musíme sa pozrieť na pozoruhodné spolužitie, ktoré sa tu odohráva medzi Venušou a Marsom. Pre vývoj reči nejakého národa má veľký význam postavenie Venuše voči Marsu. Ak sa nachádza Venuša voči Marsu v kvadratúre a odpovedá to súhre osudu, reč je vnútorne prehĺbená a oduševnená. Naopak ak je Venuša a Mars v konjunkcii, reč bude len bezducho zvučať, čo má potom vplyv na daný národ.