Ktoré zážitky ja nepodnecuje zmyslový svet?

Sú to naše city, naše žiadosti, pudy, inštinkty atď. Tie nepodnecuje vonkajší svet. Čím sa líšia pudy, žiadosti atď. od zmyslových obrazov, ktoré so sebou nosíme po zmyslových postrehoch? Zmyslový obraz je niečo, čo pokojne zostáva v nás, čo sa snažíme verne v sebe nosiť, keď sme sa vysporiadali s vonkajším svetom. Naše pudy, žiadosti, inštinkty sú niečím, čo v nás pracuje, čo teda predstavuje určitú silu. Keď sa vonkajší svet nezúčastňuje vynárania sa astrálnych obrazov, napriek tomu sa ho musia zúčastňovať astrálne obrazy, - pretože čo nie je poháňané, to nie je tu, to nemôže vznikať. U zmyslového obrazu je hnacou silou dojem vonkajšieho sveta, u astrálneho obrazu je hnacou silou predovšetkým to, čo je základom žiadostí, pudov, citov atď. Lenže, v obyčajnom ľudskom živote, akým dnes je, je človek chránený pred tým, aby žiadosti a pudy vyvíjali takú silu, žeby skrze ne vznikali obrazy, prežívanie prave tak, ako obraz samotného ja. Je významným znakom prítomnej ľudskej duše, že pudy a žiadosti nepôsobia dosť silno, aby k obrazovému bytiu podnecovali to, čo proti nim stavia ja. Keď sa ja stavia proti mocným silám vonkajšieho sveta, je podnecované k obrazom, ak žije v sebe, potom má u normálneho človeka len jedinú príležitosť na prijatie vynárajúceho sa obrazu, keď tento obraz je obrazom samotného ja. Teda žiadosti, pudy atď. nepôsobia dosť silno, aby sa z nich stali obrazy práve tak ako jediný zážitok ja, keď pôsobia dosť silno, potom tiež musia prijať vlastnosť, ktorú majú všetky vonkajšie zmyslové zážitky. Táto vlastnosť je mimoriadne dôležitá. Nie všetky zmyslové zážitky preukazujú nám tú láskavosť, že sa riadia podľa nás. Keď napr. niekto býva v izbe, kde je počuť nejaký nepríjemný hluk, nemôže ho odstrániť pomocou svojich pudov a žiadostí. Kto by chcel, aby žltá kvetina bola radšej červená, ten ju nemôže urobiť červenou skrze pud alebo žiadosť. U zmyslového sveta je charakteristické, že vystupuje nezávisle na nás, to naše pudy a naše vášne nerobia: riadia sa podľa nášho osobného života.

Čo teda u nich musí nastať pri vystupňovaní k obraznému bytiu, ktoré majú zažiť? Musia sa stať vášne takými, akým je vonkajší svet, ktorý nám nepreukazuje nijakú láskavosť vzhľadom k svojej výstavbe a k vyprávaniu zmyslových obrazov, ale ktorý nás núti, aby sme zmyslový obraz, ktorý si vytvárame, stvárnili tak, akým je skrze dojem vonkajšieho sveta. Ako závislý je človek pri vytváraní svojich zmyslových obrazov na vonkajšom svete, tak nezávislý musí byť na sebe samom, na svojich vlastných sympatiách a antipatiách, ak majú sa obrazy astrálneho sveta správne utvárať. Tu vôbec nerozhoduje, čo si želá, čoho si žiada atď.