7. Duchovný človek - atman

Keď zosilnelo ja tak, že začne pretvárať fyzické telo, najhustejší článok ľudskej podstaty - (článok, ktorý je vytvorený tak, že jeho sily siahajú vysoko do najvyšších svetov) - potom hovoríme, že si človek vytvára najvyšší článok svojej dnešnej prirodzenosti - duchovného človeka-atman. Sily, ktorými sa pretvára fyzické telo, musíme hľadať v najvyššom svete. Čo je najťažšie – to znamená pôsobiť na obeh krvi, sledovať prácu nervov, učiť sa ovládať dych, riadiť myšlienkové deje v tele. Kto stojí na tomto stupni, je adept. Adept si v sebe vypestoval siedmy základný článok bytosti človeka – duchovného človeka. Sily, ktorými sa pretvára fyzické telo, musíme hľadať v najvyššom svete. Jeho pretváranie sa začína premenou dýchacieho procesu. Takýmto pretváraním sa mení ráz krvi, ktorá pracuje na fyzickom tele tak, že sa touto prácou povznášame až do najvyšších svetov. Náznak vplyvu ja na fyzické telo môžeme vidieť napr: v tom, že sa pri určitých zážitkoch začervenéme alebo zbledneme. Tu je ja podnecovateľom procesu vo fyzickom tele. To, čo sa javí vo fyzickom tele ako hrubohmotné, je iba jeho vonkajšia stránka. Za ňou sa skrývajú sily jej podstaty, ktoré sú duchovného druhu. Nehovorí sa tu o práci na tom, čo sa javí na fyzickom tele ako hmotné, ale o duchovnú prácu na neviditeľných silách, ktoré mu dali vzniknúť a vedú ho opäť k rozkladu. V obyčajnom živote si človek môže uvedomiť túto prácu ja na fyzickom tele len v malej miere.

Každý človek si už v sebe vypestoval štyri články svojej bytosti, piaty čiastočne a ostatné ako vlohu. Musíme však rozoznávať medzi dvomi formami pretvárania – vedomom a nevedomom. V skutočnosti každý Európan pretvoril svojím ja nižšie články svojej prirodzenosti nevedome. V terajšom vývojovom cykle premieňa vedome iba duchovné ja.

Jeho prapodstatou je vôľa. Niečo z podstaty vôle, niečo ako chcenie je základnou vlastnosťou tohto najvyššieho božského princípu v nás. Naša vôla bude mohutnieť stále viac, až príde k veľkému cielu, ktorý sa v duchovnej vede nazýva veľkou obeťou. Tá spočíva v moci vôle, ktorá uschopňuje bytosť, ktorá sa chcením, vzdá celého svojho bytia a ako bytosť idúca až do hmoty vydá samu seba. To je najvyšší výraz vôle v božskej podstate, ktorá je schopná veľkej obeti. Keď dosiahla vôla tento stupeň, že je schopná vykonať to, čo sa nazýva veľkou obeťou, potom stvorí vesmír veľký či malý, a tento vesmír bude obrazom, ktorému sa dostáva úlohy z bytosti tvorcu samotného.