Vidíme svojím Ja

V ľudskom tele je niečo, čo je veľmi podobné zrakovému nervu, a to ruky. Predstavte si, že dvíhate stoličku. Budeme napínať ruky nadol na dlaniach. Ale čo ich tu spája, ostáva otvorené. Rovnako je tomu v prípade zrakového nervu. Zapájate niečo, na čo pôsobí svetlo, a uprostred je to rovnaké ako tu, medzi počiatkami oboch rúk. To, čo tu zasahuje, nie je však zrakový nerv (ak by to bol zrakový nerv, tak by tu musel vidieť najviac), to, čo tu zasahuje, je neviditeľné. Je to práve ja.

Nervy sú tu k tomu, pretože je to práca, ktorú vykonáva neviditeľné ja, aby dochádzalo k vylučovaniu. Je vylučovaná substancia, ktorá zostáva všade ležať. Vidíme nadsmyslovým ja. A nerv je tu k tomu, aby bolo niečo vylučované.